Maledivy, ostrov Dharavandhoo, január 2016

Vždy som bol proaktívny, iniciatívny a hľadal riešenia. Neznášam výhovorky!, podľa mňa sú najrýchlejšou cestou k strate kontroly nad svojim životom. Radšej sa pýtam, aké sú možnosti a čo sa s tým dá robiť.

Som dosť extrovert so zmyslom pre humor – rád stojím na pódiu a v centre pozornosti, viem hovoriť pred ľuďmi, prednášať, moderovať, trénovať a okrem toho aj rád preberám zodpovednosť – lebo si verím, lebo mimo svojej komfortnej zóny rastiem a lebo som cieľavedomý a súťaživý. Rád veci analyzujem a pýtam sa na všetko „prečo?“, vždy som bol dobrý v kreativite, matike a logických úlohách, ale nikdy neviem, kam som pred minútou položil kľúče :)

Prečítal som veľa kníh o sebarozvoji a hoci zbožňujem myšlienku aktívneho vytvárania svojho vlastného života, postupne som zistil, že motivačné knihy sú začarovaný kruh, kedy sa od istého momentu neposúvaš vpred, iba čítaš stále nové a nové knihy. Moja rada je proste tie veci začať aplikovať do svojho života. Skúšať, čo funguje a čo nie. Vyber si jedného autora a rob tie veci, nečítaj ich len. Ak ti mám poradiť jedného, je to Tony Robbins.

Motivačnú literatúru som začal filtrovať, no aj tak oveľa radšej čítam knihy, ktoré sú inšpiratívne, ako keby mám čítavať bulvár. V tomto sa riadim heslom „garbage in, garbage out“ (odpad dnu, odpad von). Preto ani doma nemám televízor. Chceš myseľ rozhýbať a nie ju otupiť? Vrele odporúčam napr. životopis Elona Muska.

tony robbins

Seminár Tonyho Robbinsa v Poľsku – life changing! Pre mňa najlepší coach na svete, zďaleka nie len motivátor.

Veľmi ma ovplyvnil stoicizmus (Seneca, Marcus Aurelius), Viktor Frankl (Man’s search for meaning), Stephen R. Covey (7 habits) a zo súčasných autorov Tim Ferriss (4-hour workweek, 4-hour body, 4-hour chef), Seth Godin (Purple Cow, The Dip, Linchpin) alebo Simon Sinek (Start with why). Myšlienky, ktoré šírili/šíria, nemusia byť zrovna ich úplne vlastné – každý z nich čítal nejaké knihy, stretol inšpiratívnych ľudí a odvodil vlastné súvislosti. Aj u mňa je to tak. Moje myšlienky sú inšpirované múdrymi ľuďmi, avšak dávam ich do svojich vlastných súvislostí, vlastného podania a vlastnej, unikátnej kombinácie názorov a postojov. Najväčšie majstrovstvo je podľa mňa poznať sám seba a žiť podľa toho. Mať svoju vlastnú filozofiu. Byť svoj vlastný vzor, ktorým sa chceš stať.

Rodina

Mám dvoch súrodencov, ktorí sú mladší ako ja a dvoch rodičov, ktorí sú starší ako ja :). Moji súrodenci sú obaja veľmi šikovní a myslím, že žiadny z nás troch sa nikdy v živote nestratí.

S bratom Adamom a sestrou Monikou. Mama pochádza od Senice, Tata od Prievidze.

S bratom Adamom a sestrou Monikou.

Môj ocino ma každý rok brával do Tatier na výstupy, naučil ma hrať futbal a manuálne pracovať. Celý život poslušne pracoval v jednej práci, odkiaľ ho raz prepustili, čo bolo pre päťdesiatnika na pokrízovom trhu práce, niečo ako, nazvime to prebudenie do veľmi frustrujúcej nočnej mory. Veci, ktoré boli pre jeho generáciu samozrejmé (napr. že ak robíš to, čo sa od teba čaká, tak ťa nevyhodia), už dnes žiaľ neplatia. Tieto koncepty nahradili nové – antifragility, permission marketing, lifestyle design, connection economics…

S ocinom a sestrou

S ocinom a sestrou Monikou v Tatrách na Zbojníckej chate

Moja mama je celý život učiteľka. Snažila sa, aby som viac čítal a keď som (hlavne v škole) nevyužíval naplno svoj potenciál, dávala mi to najavo. Vždy mi strkala do taniera zeleninu, ale nikdy som ju nechcel. Jej veľká črta je skúšať, keď sa niečo nepodarí, stále tým istým spôsobom. Všetko, čo ma chcela „nasilu“ naučiť, hoci s dobrým úmyslom, vytváralo presne opačný efekt. Zmysel mi to začalo dávať vždy až vtedy, keď som na to prišiel sám a nie, keď mi to niekto pchal pod nos. Jej práca učiteľky ju baví a berie ju ako poslanie.

s mamou v mojej prvej kancelárií, 10m2

S mamou v mojej prvej kancelárií, 10m2

Hoci obaja moji rodičia ma naučili veľmi veľa a mám ich rád, najviac ma inšpirovali tým, že mi vo veľa veciach išli anti-vzorom a na ich chybách som si uvedomil, čo chcem a čo nechcem. Ak by som mal ale niečo zmeniť na tom, ako ma vychovávali a v akom prostredí som vyrastal, nič by som nezmenil. Som im veľmi vďačný za ich lásku, čas, nervy, snahu…ani sa to nedá vymenovať, za čo všetko.

Môj život počas puberty bol futbal, baby, kamoši, žúry, rôzne brigády, učenie sa na vlastných chybách a žiadna šajna o tom, čo chcem robiť. Jednu šajnu som však mal už veľmi skoro – keď som mal len 10 rokov a rozhodoval som sa, či pôjdem na osemročný gympel alebo na futbalovú školu, vybral som si gympel. Hrávať futbal ma bavilo, talentové skúšky som urobil, mohol som hrávať futbal za Prievidzu, vtedy mali super prácu s mládežou a muži hrávali najvyššiu ligu. Vo futbalových testoch som bol dobrý, ale taký lepší priemer. Prijímačky na gympel som dal ale najlepšie zo všetkých a skončil prvý. Asi ma viac lákalo excelovať ako byť lepší priemer. Rodičia ma tiež usmernili. Kamaráti mi v tom čase povedali, že hrávajú za Cigeľ (čo je dedinka blízko Prievidze), nech prídem na tréning. Myslím, že tréning ma zaujal, vydržal som totiž v Cigli 10 rokov, nosil som kapitánsku pásku vo všetkých mládežníckych kategóriach a od 16tich hrával za mužov. V roku 2007 som zmaturoval a odišiel z Prievidze na Ekonomickú univerzitu do Bratislavy. Moja teta aj strýko tam študovali a darilo sa im veľmi dobre, bol som dobrý z matiky, jazykov a lákala ma budúcnosť zahojeného manažéra, tak som do toho šiel. Prijímačky som dal zase najlepšie zo všetkých uchádzačov a tešil sa na Národohospodársku fakultu, odbor Financie, Bankovníctvo, Investovanie.

AIESEC – moja druhá rodina

S lokálnou pobočkou AIESEC Bratislava na jednej z konferencií

Ešte som sa poriadne ani nezabýval v Bratislave na intráku (Horský Park) a už ma brutálne zaujala organizácia AIESEC, nezisková organizácia, ktorá sa zameriava na rozvoj mladých ľudí, zvýšenie kultúrneho porozumenia cez zahraničné stáže a celkovo, prinášanie hodnoty spoločnosti. V mojich očiach robili zaujímavé aktivity pre študentov, niečo so zahraničnými stážami a stážistami, spomínali prácu v tíme a „lídršip“, hlavne tam boli ale samí aktívni ľudia a pekné baby. Prihlásil som sa, prijali ma, zapáčilo sa mi. Postupne som si začínal uvedomovať, že škola ma až tak nebaví, zato v AIESEC som sa našiel stále viac a viac. V škole sme sa učili skoro samú teóriu, zato v AIESEC som pracoval v tímoch na reálnych projektoch. Raz sme zorganizovali pre študentov celodennú konferenciu o Afrike, pozvali sme ľudí ako Ibi Maiga, Ivo Samson a veľa cestovateľov. Mne sa podarilo vybaviť od pizzérie neďaleko pizzu pre 100 účastníkov konferencie. Mal som 18 a v mene medzinárodnej organizácie som vyjednával podmienky sponzorovania konferencie. Cítil som sa ako kráľ. Tú konferenciu som dokonca moderoval. AIESEC mi dal veľa príležitostí na sebarealizáciu, stretol som tam veľa super ľudí a pretože to bola veľmi nedokonalá organizácia, umožňovala mi veľký priestor na zistenie, čo vlastne dokážem, veci často riešené na poslednú chvíľu vo mne budovali proaktivitu, pretože som tam bol dobrovoľne a nič také ako pracovať do výšky svojho platu neexistovalo. V tejto úžasnej organizácií som strávil 5 aktívnych rokov popri vysokej škole. Často som mal skôr školu popri AIESEC ako naopak :). V rokoch 2007 až 2009 som si prešiel rôznymi tímovými aj líderskými skúsenosťami a v rokoch 2009-2010 som bol prezident pobočky AIESEC Bratislava.

aiesec_office

Na AIESEC ofise – myslím, že som tu trávil viac času ako v učebniach

AIESEC je jedna medzinárodná praktická škola manažmentu a leadershipu. Zrazu som bol ako prezident pobočky štatutárny orgán. Zrazu všetko stálo na mne a mojej výkonnej rade. Členovia, firemní partneri, zahraniční stážisti, záujemcovia o stáž v zahraničí, univerzita, iné pobočky, národné vedenie, bývalí členovia – všetci sa na nás spoliehali. Tlak bol obrovský, zabralo mi to priemerne 12 hodín denne, 7 dní v týždni. Ľudia, ktorí so mnou pracovali, ma po tom roku poznali viac ako moja rodina, pretože domov som chodil možno tak raz za 3 mesiace, zato AIESEC povinnosti som mal skoro každý víkend. Stále som bol niekde na konferencií, na plánovacích víkendoch, na legislatívnych stretnutiach, na voľbách, na ďalších konferenciách… Ráno som mal 30 neprečítaných emailov a kým som na ne odpísal, prišlo 40 nových. Zrazu som nemal skoro na nič ČAS. Môžeš prečítať všetky knihy o manažmente a leadershipe, ale táto skúsenosť bola to najlepšie, čo som mohol dostať. Bol som vďaka AIESEC v Portugalsku, Indií, Malajzií a spoznal som neskutočne inšpiratívnych ľudí z celého sveta. Mal som 20 a okolo mňa boli samí mladí ľudia, ktorí chcú niečo dosiahnuť, ktorí majú vízie, ktorí sa zaujímajú o svetové problémy a leadership. Ešte v 17-18tke som najviac času trávieval s kamošmi futbalistami, často v liehu, občas sme niečo pofajčievali a naše najväčšie problémy boli na pokeci, kredit na mobil, kto má aké tenisky, akú frajerku a ako sa uliať zo školy. O 2-3 roky neskôr som viedol medzinárodnú organizáciu, mal priateľov z celého sveta, bol totálne zažratý do „rozvoja potenciálu“ a pripadal si ako najaktívnejší človek na svete. AIESEC má navyše kultúru „work hard, play hard“ a treba povedať, že sme len celé dni neplánovali ako zmeniť svet, ale tiež mali stále energiu celú noc tancovať AIESEC dances, hrať drinking games a kresliť centrofixkou po xsichte tým menej odolným :D Zbožňoval som to! Bola to kombinácia veľmi zmysluplnej, napĺňajúcej, užitočnej práce a veľmi pohodovej kultúry, kde sa nikto na nič nehral.

Prebral som jedno z ocenení pre svoju pobočku AIESEC Bratislava

Ďalší rok, 2010-2011, som chcel pokračovať v AIESEC na národnej úrovni, ale vo voľbách som neuspel a tak som išiel na rok do Anglicka. EUBA vtedy čerstvo ponúkala dvojitý diplom v spolupráci s Nottingham Trent University, bakalára som mal skončeného, prijali ma, vďaka finančnej pomoci od najrôznejších ľudí som mohol ísť a tak sa začalo Anglické dobrodružstvo.

Škola ma bavila, výučba bola kvalitná, praktická! Bolo vidno, že rektorom bol Michael Parkinson, čo je v Anglicku niečo ako Oprah Winfrey v USA a že dekan Business School, kde som študoval, bol bývalý riaditeľ Peugeot pre Európu. Naučili ma kriticky myslieť a robiť veci kvalitne. Rok som skončil so známkou 1st class honours! Mám pocit, že som trošku nezapadal na všetky tie Erazmácke žúry, cítil som sa zrazu, že sa trochu flákam. Chcel som čítať knihy o sebarozvoji, cestovať. Chýbalo mi viesť medzinárodnú organizáciu! Našťastie som bol stále vo veľkom kontakte s AIESEC, ktorý vtedy bol a je vo vyše 100 krajinách sveta. V Anglicku som v AIESEC nebol, ale z prezidentských čias som mal kontakty po celom svete a sledoval, čo kto robí. V novembri ma pozvali na českú konferenciu robiť trénera, lebo im niekto vypadol. Letenku som mal kúpenú skôr ako som odpísal na email že idem :D Tam som spoznal ďalších AIESECárov z rôznych krajín, ktorí ma volali na ich konferencie. Počas roka som navštívil dokopy 5 veľkých AIESEC konferencií v 5 rôznych krajinách, či už ako medzinárodný tréner, ktorý prišiel vzdelávať druhých, alebo ako „chair“, ktorý vedie celú konferenciu a kámo, či som si to užíval!!! Bol som vo svojom živle, na pódiu, pred ostatnými, ktorí očakávali, že ich inšpirujem, edukujem, zaujmem a ja… som to dal! Navyše po anglicky! Toto bolo to najlepšie za ten celý rok! Všetko, čo som sa naučil o leadershipe za posledné 3 roky, či už teoreticky alebo prakticky, som odovzdával ďalej – najlepšia forma učenia sa – učiť druhých. Mal som 21 a spomínam si raz na brutálnu standing ovation po „prednáške“, ktorú som mal pred 300 ľuďmi v Srbsku. Bolo to neskutočné!

Na konferencií v Srbsku, kde som 5 dní hovoril pred 300 ľuďmi. Loved it!

Na konferencií v Srbsku, kde som 5 dní hovoril pred 300 ľuďmi. Loved it!

To ma inšpirovalo v mojom poslednom roku 2011-2012 kandidovať na lídra národného trénerského tímu NTT, s ktorým sme sa starali o vzdelávanie všetkých členov AIESEC na Slovensku. Mal som pred sebou rok nemeckofónneho štúdia v Bratislave (hľadal som po skončení v Anglicku niečo medzinárodné a zároveň som potreboval byť rok v Bratislave a splatiť dlhy za štúdium v Nottinghame – našiel som dvojročné nemeckofónne štúdium, ktoré bolo rok v Bratislave a druhý rok v Nemeckom Halle a ten druhý rok kompletne preplatený z Erazmu – povedal som si, že presne toto je ono!, navyše som si chcel oprášiť nemčinu, ktorá šla pomaly do úzadia za angličtinou) a zase som sa tešil, ako budem na Slovensku žiť full-time AIESEC život. Jednak taký „na stejdži“, čiže sme veeeľa trénovali, vzdelávali a facilitovali, ale aj „v bekstejdži“, čiže organizácia podujatí, príprava materiálov, komunikácia s lokálnymi pobočkami a podobne… Bol to môj piaty rok v AIESEC, mal som skúsenosti, vedomosti, skills a neskutočne som si to užíval. Raz som robil tréning na prezentačné schopnosti, kde som používal kúzelnícke triky a pamätám si, ako mi ešte polroka neskôr ľudia spomínali, že to bol ten najlepší tréning, aký kedy mali… Vrcholom bola konferencia International Train the Trainers Slovakia 2012, ktorú som pripravoval ako conference manager. Ako názov napovedá, bola celá o vzdelávaní ako vzdelávať ľudí. Zúčastnilo sa jej 120 ľudí z 20 krajín sveta, dopadla skvele a mal som pocit, že mi patrí svet. Mal som 22 a bol som za tú konferenciu na seba fakt hrdý.

Celý ten rok v NTT som si neskutočne užíval, veci som robil s entuziazmom, elánom, nadšením a bolo to vidno. Aký paradox, že som to robil zadarmo. Za činnosť v AIESEC som nikdy nedostal ani cent výplaty, hoci často som mal preplatené náklady na konferencie, ak som na nich mal nejakú dôležitú rolu. Popritom, aby som si zarobil na život,  som mal vždy aj nejakú platenú prácu + som si odpracovával dlhy z Anglicka. Platenú prácu som ale nikdy nerobil s takým nadšením a postupne som z nej vždy odišiel. AIESEC ma naučil, že najdôležitejšie pre moju budúcu prácu sú veci, ktoré sa výplatou spraviť nedajú – zmysel toho, čo robím, vlastná zodpovednosť, inšpiratívni ľudia a priestor na sebarealizáciu. Kandidoval som ešte raz do národného výboru AIESEC Slovensko, tentokrát rovno na prezidenta. Bol som rozhodnutý prerušiť školu a odložiť rok v Nemecku, aby som venoval najbližší rok naplno AIESEC, ale voľby som nevyhral a tak som od roku 2012 hrdý AIESEC Alumnus (= status bývalého člena) a na posledný rok vysokoškolského štúdia som odišiel do Nemecka. Na AIESEC mám len tie najlepšie spomienky a nikde som sa o sebe nenaučil viac, ako v tejto organizácií…

Telo dobieha myseľ – fitness revolúcia

miso_turecky_sed

Rovnováha tela aj mysle – moje snaženie

AIESEC časy (2007-2012) boli skvelé, avšak ako bývalému aktívnemu futbalistovi (1999-2008) mi začínal chýbať pohyb. Od roku 2008 do 2012 som síce chodil do posilky, behával a keď sa dalo športoval, avšak začal som si všímať, že moje telo začína upadať. Moja strava bola otrasná, životospráva hrozná, telo slabé a rástlo mi brucho :/ V lete 2012, hneď ako som oficiálne skončil v AIESEC, som na sebe začal makať. Mal som 23, vedel som, že ak chcem byť na vrchole svojich síl, telo musí pridať. Čítal som články, knihy, sledoval videá, našiel si trénerov, učil sa nové veci. Zrazu som zistil, v akej bubline som žil. Ako hrozne som jedol. Ako neefektívne som cvičil. A navyše – ako veľmi fyzická forma vplýva na tú mentálnu. Zrazu ten fyzický sebarozvoj – cvičenie, strava a regenerácia, boli mojou novou vášňou. Uvedomil som si, ako skvele sa cítim, keď viem ovplyvniť svoju biológiu. Svoje myslenie. Svoju energiu. Bol som totálne namotaný! Počas roku v Nemecku (2012-2013) som už nemal „full-time job“ v AIESEC a tak som si našiel iný mimoškolský projekt – vlastné telo. Mojim novým „ofisom“ boli kuchyňa a posilňovňa, moje knihy zrazu boli všetky o cvičení a výžive.

Mišo na sebe začal makať. Vedomosti pretavené do výsledkov.

Mišo na sebe začal makať. Vedomosti pretavené do prvých výsledkov. Všetko som si dokumentoval.

Vzdelával som sa, makal na sebe, jedol systematicky, pravidelne sa meral, navštívil som v Nemecku školenie, dokonca si našiel brigádu v gyme! Za rok aktívneho štúdia a praktickej aplikácie som sa naučil o svojom tele viac ako som sa naučil o ekonómií za 6 rokov. Začal som blogovať a po návrate na Slovensko som si v septembri 2013 urobil trénerskú licenciu. Priateľom a čitateľom blogu som dával prvé rady. V decembri 2013 som zoštátnicoval a od januára 2014 som začal robiť trénera na full-time. Celé sa to zomlelo dosť rýchlo, ale vedel som jedno – nechcem sa zamestnať niekde v banke, chcem pracovať na seba, robiť, čo ma baví, pomáhať ľuďom. Byť tréner ma lákalo, stále som sa hľadal, ale prišlo mi to ako najlepšia alternatíva. Nie, nemal som ešte žiadnu životnú víziu. Nemal som presne zadefinované, akým trénerom chcem byť. Nemal som absolútne žiadny biznis model s mojim fitness blogom, hoci som si hovoril, že chcem raz organizovať eventy. Len som ešte nevedel o čom, kde, ani kto na nich bude hovoriť. Vrhol som sa do toho po hlave, začal skúšať, vymýšľať, experimentovať.

Samozrejme, zo začiatku som nemal žiadnych klientov, nikdy som nevyzeral ako nabušený fitness tréner, nemal som referencie, ale vedel som, že je to výzva. Začal som dávať tréningy zadarmo a postupne sa z nezáväzných tréningov stávali klienti. Vedel som pracovať s ľuďmi, bavilo ma zlepšovanie seba a druhých, no na rozdiel od mentálneho sebarozvoja tu bolo vidno výsledky okamžite, dali sa merať a to ma fascinovalo.

Robil som to s nadšením, prichádzali kamoši klientov na odporúčanie, cestoval som celý deň z jednej posilky do druhej, vstával skoro, zaspával neskoro, často dospával v strede dňa, ale od určitého momentu, kedy som už mal referencie, mal klientov s výsledkami a mal usporiadaný režim, som si povedal, že „Wow!, Mišo, dal si to!“. Trvalo to asi polroka, kým som si ustálil režim. Okrem toho som sám pravidelne cvičil, dal som si za cieľ vydržať 10min plank a dal som to, dal som si za cieľ zabehnúť 10km pod 40min a dal som to… Život bol uponáhľaný, ale dynamický, klienti pribúdali, mohol som si vyberať, mohol som zvyšovať ceny, mať viac času. Samozrejme trénersky som stále bol ešte len na začiatku, ale hrial ma pocit toho, že som dosiahol to, čo som chcel a odvtedy sa snažím neustále hýbať vpred.

neustále sa hýbať vpred!

neustále sa hýbať vpred!

Snažil som sa dávať dokopy „Fitnessa tím“, ale moc mi to nešlo. Nevadí, trénersky sa mi darilo. Jedného dňa som sa rozhodol mať vlastný priestor na tréningy a vzdelávanie ľudí. Long story short, vznikol Fitnessa Gym! Moja stránka Fitnessa mala nové heslo „zdravé, funkčné a výkonné telo“ a ja som sa v cvičení konečne našiel. Už som nechcel všetko (viac svalov, menej tuku, väčšiu absolútnu silu ale aj relatívnu, byť veľký a mocný, ale aj ohybný a vysekaný, rýchly ale aj vytrvalý, proste všetko :)), zrazu vo mne rezonovalo heslo „zdravé, funkčné a výkonné telo“. Čo to znamená? To je také telo, ktoré ťa nebrzdí, ale poháňa. Telo ako nástroj, nie ako cieľ. Byť limitless! Mať hlavne veľa energie. Robiť veci efektívne. Budovať základy. YES! Inšpirovali ma ľudia ako Vlado Zlatoš, Rady Gergeľ, Marián Černý alebo Dušan Plichta, v zahraničí zase Ido Portal, Ben Greenfield alebo Mark Sisson. Áno, možno nemajú všetci rovnakú filozofiu a dosť sa rôznia, možno nemajú tak preceňované formálne vzdelanie, ale majú neskutočne zdravé vnímanie reality a veľmi proaktívne myslenie. Hľadanie preventívnych opatrení a nie potom u doktora bedávať. Prevzali starostlivosť o svoje telo do vlastných rúk a to mi imponovalo. Zobral som si od nich také 3 základné body:

1) Zameraj sa na budovanie systémov, ktoré fungujú.

2) Pochop súvislosti, tvoje telo je unikátne.

3) Snaž sa ho vylepšovať efektívne.

Napísal som ebook „Zdravé, funkčné a výkonné telo“. Pripravil som školenie Zdravé, funkčné a výkonné telo. Stal som sa lektorom na školeniach trénerov a poradcov pre výživu. Začal som robiť skupinové tréningy. Organizovať ďalšie školenia u nás v gyme. Začal som otužovať v ľadovej vode, oveľa viac si strážiť spánok a stres, zaujímať sa o témy ako sila vôle a mindfulness, to viedlo k meditácií cez Headspace, dostal som sa k Power Jóge a momentálne si môžem povedať, že som najviac fit, ako som kedy bol. Chorý som bol naposledy v apríli 2014, vyhýbam sa zraneniam, viem cvičiť s vlastným telom, učím sa nové veci a posúvam vpred.

Síce ma mnohí odhovárali od práce trénera, iste, niekde v banke alebo medzinárodnej firme by som si zarobil oveľa viac a oveľa ľahšie, mal som na to životopis, skúsenosti, vzdelanie, jazyky, dokonalú východiskovú cestu, avšak rozhodol som sa počúvať svoje srdce a robiť veci s nadšením a nie pre peniaze – ako predtým v AIESEC. Práca trénera a poradcu pre výživu ma baví, je to dynamická práca s ľuďmi, kde sa veľa hýbem, cítim sa pri tom super a môžem sa veľa realizovať. Nekorunujem sa za žiadneho guru, som proste človek, ktorý to robí s nadšením a teší sa, keď pomáha ľuďom dosahovať ich ciele.

Pohyb má mnoho podôb. Na fotke v mojom gyme Fitnessa.

Pohyb má mnoho podôb. Na fotke v mojom gyme Fitnessa.

Keď sú dvaja šťastní…. :)

anse_miso_janka

Janka a ja :)

Mám super frajerku Janku, s ktorou veľmi radi cestujeme po svete. Pamätám si, že na našu prvú spoločnú dovolenku sme šli do Talianska, snažili sme sa ušetriť (letenky cez Ryanair, hotel cez Booking.com, vlastný program, všetko bez cestovky), no aj tak sa nám to dosť predražilo a dovolenka nebola moc špeciálna. Obaja sme už predtým navyše v Taliansku boli. „Musí byť aj lepší spôsob! Poďme niekam inam! Na dlhšie! A lacnejšie!“ Keďže Janka je tiež veľmi vynaliezavá a keď si niečo zaumieni, tak to dosiahne, začala sa zaujímať o to, ako fungujú letenky a ako nám nájsť lacné a autentické ubytovanie. Vedeli sme, že kto chce cestovať, spôsob si nájde. Kto nie, výhovorku si tiež nájde. My chceme. Zistili sme, že to ide aj zadarmo, spoločne sme stopovali z Nemecka do Poľska a naspäť, bývali sme cez coachsurfing a celý experimentálny cestovateľský víkend nás stál 0€. Vyfarbili sme si mapu celého sveta na krajiny, kam chceme ísť a kam nechceme ísť a začali sme každý mesiac odkladať obaja po 50€ do džbána, ktorý sme nazvali „cestovný fond“.

Najprv sme na skoro 3 týždne leteli do Brazílie, 2-3x lacnejšie ako každý, koho sme poznali. Neskutočná dovolenka! Videli sme Rio de Janeiro, Sao Paolo, Paraty, Santos, Botafogo, bývali sme priamo pri Copacabane, boli sme na futbale na Maracane, jedli čerstvé ovocie, pili z kokosových orechov, mali výhľad ZO sochy Krista (vyliezli sme na lešenie:)), navštívili múzeum kávy, veľa sme premýšľali, čítali, športovali a vrátili sme sa neskutočne oddýchnutí, plní nápadov, elánu a života. All-inclusive v preplnenom rezorte? To nie je náš štýl. Vrátiš sa prežratý, ožratý a zlenivený. Komu sa chce potom vrátiť do práce? My chceme spoznávať krajinu, žiť medzi miestnymi, neplatiť zbytočne veľa tam, kde netreba a vrátiť sa plní energie. Po Brazílií sme si zaumienili cestovať ešte viac, na exotické miesta a hľadať spôsoby a nie prekážky. Veľmi lacno sme silvestrovali s priateľmi v Gruzínsku, žili sme mesiac na Seychelách, leteli sme a potom jazdili týždeň autom po Škandinávií, popíjali sme vínko pod Eifellovkou skoro zadarmo, či 2 týždne vítali Nový rok na Maledivách a áno, všetky dovolenky vyšli v prepočte na deň ešte óóóveľa lacnejšie, ako to prvé Taliansko :). Z tohoto hobby vznikla jej stránka Travel Hacker, kde dáva ľuďom tipy, ako na to. O svojich vychytávkach už napísala aj knihy www.cestujbezmilionov.sk. Tam ťa odkážem vždy, keď sa ma spýtaš, ako sme to urobili :). No a bývame spolu v Petržalke a užívame si život. Zoznámili sme sa kde inde ako v AIESEC :)

Navštívené zahraničné krajiny

Cestovanie mám rád, pretože mi dáva veľa inšpirácie, byť v cudzej krajine je vždy dobrodružstvo a navyše, je to výborná forma mentálneho oddychu a dobitia bateriek.

Počet navštívených zahraničných krajín: 40 (ak som nevyšiel z letiska, tak to nerátam – napr. Omán. Na druhej strane, niekto by nerátal Zanzibar, lebo je to len polo-autonómny ostrov, ale keďže sa dosť líši od Tanzánie, má hlavné mesto a je to geograficky oddelené územie, tak som ho zarátal)

Brazília
Rakúsko
Izrael
Belgicko
Bulharsko
Chorvátsko
Česká republika
Francúzsko
Egypt
Nemecko
Grécko
India
Taliansko
Litva
Zanzibar
Luxembursko
Macedónsko
Slovinsko
Malajzia
Maďarsko
Holandsko
Poľsko
Filipíny
Portugalsko
Rumunsko
San Marino
Srbsko
Španielsko
Veľká Británia
Vatikán
Gruzínsko
Seychelly
SAE
Tanzánia
Švédsko
Dánsko
Nórsko
Maledivy
Irán
Turecko

Každá krajina sa mi páčila niečím iným, no najdôležitejšie je, že vždy, keď som sa vrátil domov, niečo sa vo mne zmenilo a videl som veci u nás doma inak. Cestujte priatelia, objavujte svet.

miso_zapad__slnka

Môj život v časovej priamke

Veľa som tu o sebe popísal, pre zjednodušenie, nech vám veci dávajú súvis, som ich tu dal do chronologického poradia, ako sa diali:

 

  1. 23.4.1989Narodil som sa, v nemocnici v Bojniciach
  2. 1999 – 20078-ročné bilingválne gymnázium V.B.Nedožerského v Prievidzi
  3. September 2007Začiatok štúdia na Ekonomickej univerzite v Bratislave, Národohospodárska fakulta, odbor FBI
  4. Október 2007Prijali ma do AIESEC Bratislava
  5. September 2008Zavesil som kopačky na kliniec. V AIESEC som už bol súčasťou middlemanagement
  6. November 2008Po brutálnej AIESEC konferencií Highway 2008 ma začalo fascinovať hľadanie samého seba a zistil som, že v AIESEC sa mi to aj najviac darí. Bol som zažratý do činnosti v organizácií, viedol som oblasť communication.
  7. Február 2009Kandidujem na prezidenta AIESEC Bratislava. Voľby boli veľmi nerozhodné, ale vyhral som
  8. 1.Máj 2009 – 30.Apríl 2010Funkčné obdobie prezidentovania v AIESEC Bratislava
  9. Máj 2010 – August 2010Brigádovanie, vymýšľanie, zháňanie zdrojov na štúdium v Anglicku. Potreboval som na celý rok 13000€, mal som pár eur. Na konci leta som mal financie ako tak pozliepané!
  10. September 2010Začiatok štúdia na Nottingam Trent University, fakulta Nottingham Business School, program International Business Administration
  11. Apríl 2011Moja 4.medzinárodná konferencia počas toho roku, v Srbsku. Cítil som sa ako kráľ.
  12. Jún 2011Zvolili ma do národného trénerského tímu AIESEC Slovensko. Ešte som však bol v Anglicku, mal som doštudované, hľadal som si brigádu. S tímom sme zatiaľ pracovali virtuálne a komunikovali cez skype.
  13. Júl 2011 – August 20112 mesiace práca v Jigsaw Systems na pozícií Business Intelligence. Skvelá práca. Prijali ma vďaka logickým hádankám, ktoré som vyriešil počas prijímacieho pohovoru. Vraj ich predtým dávno nikto nevyriešil všetky.
  14. September 2011Začiatok nemeckofónneho štúdia v Bratislave. Zároveň začiatok AIESEC života, organizovanie konferencií. Zároveň brigádovanie, splácanie dlhu za Anglicko
  15. 28.11.2011S Jankou sme vytvorili akčný pár „frajer a frajerka“ :)
  16. Január 2012Prehral som vo voľbách za prezidenta AIESEC Slovensko. Vedel som, že ešte do konca apríla si dokončím svoje veci v AIESEC a potom budem bývalý člen
  17. Apríl 2012Konferencia ITtTS 2012, bol som conference manager, dopadla skvele!
  18. Leto 2012Brigádujem, finišujem splatenie dlhu za Anglicko. Zároveň si hľadám trénera, čítam veľa, cvičím pravidelne, zameriavam sa na svoje telo.
  19. September 2012Sťahujem sa do Nemecka. Začal som študovať na Martin-Luther Universität v Halle. Janka si na rok vybavila Erazmus v Lipsku, čiže sme boli len 20km od seba.
  20. November 2012 – December 2012Zakladám blog fitnessa.sk, chcem písať o svojich skúsenostiach, pomáhať ľuďom, raz založiť fitness akadémiu. Popri tom makám sám na sebe.
  21. 2013Rok, kedy som dokončil svoje štúdium, celkom sa vymakal, urobil si trénerskú licenciu, vrátil sa do Bratislavy.
  22. Január 2014Začal som pôsobiť ako fitness tréner v rôznych fitkách v Bratislave, kde ma nechali trénovať si ľudí.
  23. Marec 2014Organizujem prvý inšpiratívny Fitnessa event.
  24. Leto 2014Zabehol som 10km za 39:47, cítil som sa ako kráľ. Okrem toho som mal veľa klientov. Moja klientka Monika vyhrala súťaž Do Formy, zrazu ma už aj priatelia začali brať ako trénera
  25. Jeseň 2014Ideme s Jankou na dovolenku do Brazílie. Po návrate sa cítime skvele, rozmýšľame nad tým, ako to robiť častejšie, dávame si za cieľ stráviť február v teplej krajine.
  26. Február 2015Celý mesiac sme na Seychellách, Janka zakladá stránku Travel Hacker, ja si kreslím na papier, ako by mohla vyzerať budúca fitness akadémia, priestor na tréning a eventy.
  27. Marec 2015Tony Robbins v Poznani. Dostal som presne to popohnanie, ktoré som potreboval, všetok strach bol preč, mal som jeden cieľ – fitness akadémia, fyzický priestor!
  28. Apríl 2015S kamarátom Ľubom prerábame starý priestor na továrenskej 14 na budúcu fitness akadémiu. Moja bývalá klientka Monika je už trénerka, ide do toho s nami, všetci traja budujeme tento priestor.
  29. Máj 2015Prvý neoficiálny event vo Fitnesse! Pracovné stretnutie fitnesss profesionálov s krycím názvom RWG.
  30. Jún 2015Začíname trénovať vo Fitnesse, sloboda! Zároveň už pripravujem školenie „Zdravé, funkčné a výkonné telo“, ktoré má byť základná vzdelávacia aktivita vo Fitnesse
  31. September 2015Prvýkrát sa uskutočnilo školenie Zdravé, Funkčné a Výkonné Telo vo Fitnesse! Začínam robiť skupinové tréningy
  32. November 2015Druhýkrát sa uskutočnilo školenie Zdravé, funkčné a výkonné telo u nás vo Fitnesse. Celé sme ho sfilmovali.
  33. December 2015Na Silvestra odlietame s Jankou na Maledivy, ostávame do polovice januára.
  34. Január 2016DVD zo školenia zdravé, funkčné a výkonné telo, je hotové!
  35. Apríl 2016Zorganizovali sme ďalšiu výpravu na FIBO, tentokrát celý autobus! Zároveň dostávame výpoveď z nájmu na Továrenskej a ja hľadám novú výzvu
  36. Júl 2016Presťahoval som sa do No Will No Skill Academy, kde som okrem trénerstva dostal ponuku manažovať celú akadémiu, ktorú som prijal a momentálne sa snažím o to, aby bola NWNSA najlepšou akadémiou pohybu na Slovensku. V priebehu leta a začiatkom jesene sme s Vladom Zlatošom zorganizovali Vynovenú verziu školenia ZDRAVÉ, FUNKĆNÉ A VYKONNE TELO a momentálne plánujeme niečo oveľa väčšie na rok 2017 ;) stay tuned…

 

Aktuálne odomňa

Ak chceš vedieť, čomu sa práve venujem, pozri si moju NOW-stránku. Ak si na mojom blogu prvýkrát, alebo si ešte nečítala stránku „Začni tu – o čom píšem„, budem rád, keď si ju mrkneš ;)

Najaktuálnejšie veci odomňa posielam vždy cez môj email newsletter, takže sa určite subscribni tu.

Inak dávam všetko aj na svoju facebook stránku, takže ak chceš ostať v kontakte a nezmeškať keď niečo vytvorím, lajkni moju stránku a nastav si, nech ti chodia upozornenia.

Cheers a diky za dočítanie sa až sem! Cením si to ;)

www.facebook.com/misoduchon