cestovanie

Zápisky z juhovýchodnej Ázie december 2017 & január 2018

Moje poznámky z cestovania cez Vietnam, Kambodžu, Thajsko, Indonéziu a Malajziu počas 19.12.2017 až 10.1.2018

Pár dní pred odletom sme mali iba spiatočnú letenku do (19.12. prílet) a z (10.1. odlet) Hočiminovho mesta, inak žiadne cestovateľské plány.

Hlavný zámer cesty bol:

Po prvotnom researchi sme sa rozhodli ísť hneď po prílete do Hočiminovho mesta (ďalej ako “HCMC”) na vietnamský ostrov Phu Quoc.

Letenky (časť 1/3):

SPOLU: 18,75 hodiny lietania

Ten 13 hodinový let bol masaker, ale nejako sa mi podarilo nakombinovať čítanie Tribe of Mentors, pravidelného stláčanie siličov úchopu (2020 stlačení každou rukou) a dokonca aj nejakého spánku. Ono to nie je až také zlé, keď si na to ready. Melatonín, vankúš okolo krku a maska na spanie mi zachránili spánok.

Víza do Vietnamu

Namiesto jednorázových víz (25 USD) sme si v HCMC na letisku kúpili mesačné víza na viacnásobné vstupy (50 USD). Mohlo sa stať, že by sme nakoniec ostali iba vo Vietname, ale niečo nám hovorilo, že pozrieme aj iné krajiny, hlavne keď priemerná letenka do hociktorej krajiny bola do 50€, prípadne aspoň susednú Kambodžu.

Phu Quoc – pohodový vietnamský ostrovček

Na tomto ostrove sme strávili cca týždeň. Po náročných letoch som spal prvú noc 14 hodín a ďalšiu 13 hodín, čím som oficiálne odstránil jetlag a dospal celý rok :) Melatonín, maska na spanie a vyhýbanie sa akémukoľvek kofeínu boli veľmi nápomocné.

V Phu Quoc sme boli v oblasti zvanej Long Beach, blízko mesta Doung Dong.

Môžem len odporučiť, pretože:

Pár záberov z našich gastrozážitkov na Phu Quoc :)

Tu som okrem spania každý deň cvičil, dočítal knihu Tribe of Mentors, vyhodnotil si rok 2017 a premyslel si aspoň zbežne 2018.

Takýto týždeň sa už stáva pomaly mojim koncoročným rituálom – minulý rok Zanzibar, predtým Maldivy, teraz Vietnam – zastaviť sa a popremýšľať, ešte predtým, ako si začneš dávať novoročné predsavzatia a neviem čo ešte. Zase je pravda, že ja sa dosť vyžívam v sebarozvojových cvičeniach, ale keby som v tom nevidel takú vysokú pridanú hodnotu, tak by som to nerobil :).

Moje hlavné pointíky z Phu Quoc:

Pár fotiek z Phu Quoc. Tento ostrovček sa nám páčil. Ideál na taký týždeň, na dlhšie ani moc nie.

Ak by som sa mal vrátiť na Phu Quoc, aký by bol ideálny scenár:

Kam ďalej z Phu Quoc?

Po niekoľkých dňoch sme si povedali, že by asi bola škoda ostať celý čas len na Phu Quoc (hoci zvažovali sme aj to, prípadne návrat do HCMC a ísť odtiaľ niekam) a rozhodli sme sa, že pozrieme Kambodžu, kam sa dalo aj letieť, aj ísť loďou + busom do hlavného mesta Phnom Penh. My sme skúsili loď + bus.

Cestovky na Phu Quoc sú skoro všetky zosynchronizované a predávajú to isté, takže by som si našiel takú, kde vedia najlepšie po anglicky a vedia odpovedať na otázky a nie len prikyvovať.

Našli sme si tú svoju a povedali nám, že posledné 2 dni žiadna loď smer Kambodža nešla, kvôli počasiu a že či pôjde zajtra sa dozvieme ráno, že nech zavolám medzi 7:00 a 7:30 a keď pôjde, tak o 8:00 je odchod.

Kam ďalej z Phu Quoc? Dozvieme sa zajtra :)

Večer sme sa pobalili a povedali si, že ak pôjde loď, ideme ňou, ak nepôjde, tak bookujeme nejakú letenku”. Mali sme v merku Thajsko, Singapur, ale aj Južnú Kóreu, či Indonéziu. Bolo super ráno sa zobudiť a nevedieť, v akej krajine budeme zaspávať :).

Vietnam -> Kambodža, hraničný prechod s.r.o.

Ráno som zavolal do cestovky a teta mi povedala, že loď ide, tak sme sa bleskovo check-outli, 8:00 nás bral minibus do prístavu, tam sme boli cca 8:30, povedali nám, že odchod lode je 9:45, čo nás moc nepotešilo, lebo očividne sa ešte čakalo na minibusy ktoré odchádzali o 9:00, ale na druhú stranu, niektoré vyrážali už o 7:00 a čakali tam potom vyše 2 hodiny na odchod. Aspoň sme za ten čas pohľadali cez internet v mobile nejaké ubytko v Phnom Penh.

Pripravení preplaviť sa z Phu Quoc na pevninu a odtiaľ do Phnom Penh

Cesta loďou bola pohodová, priviezli nás do takej “turistickej agentúry” tesne pred Kambodžou, kde predávali za 37 USD víza do Kambodže, s tým, že nebudeme musieť čakať. Všetci si to nakúpili, okrem nás, lebo Janka mala načítané, že to je čistý ojeb, lebo na hraniciach stoja 30 USD a že či platíš 30 alebo 37, čakáš rovnako. Teta v agentúre bola síce veľmi presvedčivá (“budete tam dlho čakať”, “nestihnete bus”), ale našťastie Janka mala toto všetko naštudované.

Pracovníčka “agentúry” charguje ľudí 37 USD za víza, “Janka not impressed” :D

Odchod busom smer hranice bol naplánovaný na 13:00, tak sme šli niečo zjesť (bolo možno 11:30). Vďaka Google Maps ratingom sme šli do Oasis bar – skvelý lokál vlastnený Angličanom tam v Ha Tien, asi 2-3min pešo od agentúry (Mekong Travel).

Dali sme super raňajky (full english), kávičku, ale keď sme sa vrátili 12:55, bus už bol preč, povedali nám, že pôjde ďalší, ten šiel cca 13:45, prišli sme na hranice, tam všetci z našej skupiny čo platili 37 USD samozrejme čakali, my sme prišli k okienku, vytasili 30 USD, colník povedal, že cena je 35 USD, na čo mu Janka povedala, že “Nie, cena je 30 USD!”, čo bola haluz povedať colníkovi, ale toto bol vraj ďalší klasický ojeb, s tým, že tých 5 USD by šlo colníkovi do vrecka.

Moja aplikačka na kambodžské víza je ready!, aj 30 USD :) inak, treba mať aj fotku, inak budú chcieť ďalšie $$$

Každý kto nebol s cestovkou (jednotlivci, páry, skupinky) to tam platil a my jediní sme to zase odmietli dať, tak nás colník poslal do riti, že nech čakáme a vybavoval iné víza, ktoré chodili hromadne od cestoviek. Trošku sme boli v neistote, lebo tak čo keby nám ich nedá vôbec?

Keďže nás colník ignoroval, rozhodli sme sa blokovať okienko, aby nemohol brať viacero pasov, lebo jednotlivcov za 35 USD bral v pohode. Bolo to “buď nás zober alebo nedostaneš ďalšie 35-ky”… Janka chcela svoju “justice” :)

Inak viem si predstaviť, že tých 7 USD si delí agentúra s colníkmi 50:50, a tých 5 USD ide colníkovi celých – podľa toho, koľko sme videli, že sa cez hranicu premelie ľudí, tak ten colník si zarobil za deň to čo priemerný Kambodžan za rok… To ťa proste naserie.

Našli sme si slečnu z našej cestovky, aby sme sa jej spýtali, že kedy ide bus, ona povedala, že to záleží od toho, kedy budú víza (ešte ich nemal nikto z busu). Videla, že my sme si nekúpili u nich za 37 USD, tak na nás začala skúšať také veci typu, “tu musíte zaplatiť 35 USD, inak vás nepustia”, prípadne “no ale ak bude celý autobus musieť na vás čakať, tak choďte sa spýtať všetkých, či sú s tým v pohode”, klasický peer-pressure, na čo sme jej povedali, že sme si zaplatili za bus, takže nech čaká a ak sa to nebude ľuďom páčiť, nech sa sťažujú na cestovku a nie na nás, pretože dobre vedeli, že si tie víza ideme kúpiť až na hranici a navyše, kúpiť si ich u cestovky je čisto voliteľné a je to vyslovene ich zarábanie na ľuďoch, tak radšej nech sú radi, že si zarobili. Slečna pochopila.

Po asi trištvrtehodine nás colník gestom ruky zavolal, zobral 30 USD, dal nálepku, pečiatku, vypísal čo bolo treba, ale bol už pekne vytočený, lebo sme povedali aj jednej Nemke a jednej Ruske, že nech mu dajú iba 30, takže videl, že mu kazíme biznis a hneď ako nám dal víza nás radikálne poslal preč od okienka. Víťazstvo!, lebo víza sme dostali v rovnaký čas ako všetci, čo platili 37…

Víťazstvo! Nasratý colník zobral naše pasy aj s 30 USD a vypisuje nám víza, yes! Fuck him :D

Tým to ale nekončilo, lebo všetkých nahnali ešte na “10-sekundovú” zdravotnú prehliadku za 1 dolár. Akože keby mi colník povie, že “sem musíš ísť, inak ťa nepustíme do krajiny”, (lebo presne to nám povedal), išiel by som ? Ale Janka si načítala, že to je ich ďalší “fundraising” a vôbec to nie je podmienka. Proste sme tam nešli, ten dolár sme nezaplatili a normálne sme vošli do krajiny :D a všetci sme šli spolu aj s ostatnými do busu a išlo sa smer Phnom Penh.

Sumár: My VS. Kambodžské víza 3:0! Ušetrili sme každý 8 USD – možno nie veľa, ale ani málo. A teraz si predstav, že to zbytočne zaplatí 99% všetkých, čo vojdú do krajiny. Otázka na zamyslenie – u koho tie peniaze končia? A prečo by uňho mali končit…

Pozn: tento tripík loď + bus (Phu Quoc -> Phnom Penh) by som 2x zvážil, lebo všetko meškalo, navyše nás z veľkého busu natlačili do malého minivaníku, šofér nevedel po anglicky, zablúdil, prišli sme do 22:00 (pôvodne sme tam mali byť o 18:00), celé zle, ALE, na druhú stranu sme si super pokecali s jedným americkým a jedným švajčiarskym párikom, takže všetko zlé je na niečo dobré.

Phnom Penh, Kambodža – veľkomesto, chrámy, policajt

V Kambodži bolo pekne, okolo 29°C, slnečne, ideál. Naše hlavné ciele boli popozerať budhistické chrámy, väzeňské múzeum Tuol Sleng, dobre sa najesť, cvičiť, stráviť tam pár dní (2-4), pozrieť Angkor Wat (vzdialený pár hodín, v meste Siem Reap) a posunúť sa ďalej.

Je 28.12.2017, vonku je krásne, máme požičanú motorku, sme pripravení objaviť Phnom Penh!

Požičali sme motorku (7 USD / deň), pochodili mesto, väzenie (silný zážitok!, fakt že kambodžský Osvienčim, ale dialo sa to v 70-tych rokoch), boli sme v 3D kine na Jumanji, videli viacero budhistických chrámov, mali super jedlo, kávičku, nebolo sa na čo sťažovať. To bolo myslím 28-29 december.

Bez bločku nič nebude ujo policajt!

Jedna haluzná príhoda, ako sme raz šli motorčičkou, tak nás zastavil policajt. Svietili sme, ale cez deň majú byť u nich svetlá vypnuté. Ospravedlnil som sa, ale policajt chcel hneď 10 USD a môj vodičák alebo pas. Povedal som mu, že vodičák tu nemám, ale mám ho v hoteli, čo je kúsok, pas majú v požičovni a navrhol som mu, že čo tak to dať na 5 USD a pôjdeme ďalej v mieri.

Janka hneď zakročila, že nech mu nič neplatím, pokiaľ nám nedá bločik, inak mu to ide do vrecka a že za takúto blbosť nám nemôže dať pokutu.

On chcel stále 10 USD a nie 5 USD a bločik povedal, že nám nedá. Janka mu narovinu povedala, že keď nám nedá doklad, nedostane peniaze. Celkom haluz, povedať toto policajtovi v uniforme, už som si tak predstavil, ako nás berie do Kambodžskej väznice na neurčito a hovorím Janke, že dajme mu 10 USD a bude kľud, no trvala na tom, že bez bločku ani dolár. Zahájili sme ďalší boj proti korupcii.

Policajt videl, že sme neústupčiví, čakáme, čo sa stane, keď v tom sa od nás pohol asi 2 metre a išiel zastaviť ďalšie auto. Pozreli sme na seba, pozrel na nás aj okolostojaci lokálny pozorovateľ, ktorý celú situáciu sledoval a akoby ironicky nám mával, že “go, go, go” (zdrhajte). My sme sa na seba pozreli, že to vlastne vôbec nie je zlý nápad, nasadli sme pomaly na motorku, s každým pohybom sme sledovali policajta, ktorý riešil už druhé auto, povedali sme si, že fuck him a zdrhli sme odtiaľ. Naposledy som zdrhol policajtovi ešte ako puberťák v nejaký piatok večer, no toto bol nový level ?

Uprchlíci! “Nedáš bloček? Nebudú prachy!” Tak sme prchli :D

Kam ďalej z Phnom Penh?

Po tých 2 dňoch sme si hovorili, že Kambodža bola zaujímavá, ale že stačilo a že ten Angkor Wat oželieme, ak sa tam máme zase teperiť minibusom celý deň a platiť “mýta” a že chrámov nám stačilo aj v Phnom Penh, tak že poďme radšej niekam inam.

Bol myslím 29. december, sedeli sme večer po tréningu pri bazéne a plánovali kam ďalej, pričom sme vedeli, že 10. januára letíme z HCMC späť domov.

Bola to haluz, lebo sme zvažovali asi 10 rôznych kombinácií, silný kandidát bolo Mjanmarsko (Barma), Thajské ostrovy, prípadne Vietnamské pobrežie až smerom Nha Trang, ale nakoniec sme to nakombinovali takto:

30.12. odlet z Phnom Penh do Bangkoku (Thajsko), príchod večer, dobre sa vyspíme, zobudíme sa 31.12., na Silvestra, oslávime Nový rok na nejakom rooftope, pozerajúc na gigantický ohňostroj, no a 1.1. večer prcháme na Bali (Indonézia), kam priletíme v noci, budeme tam týždeň, užijeme si naplno Bali, odtiaľ poletíme 8.1. skoro ráno do Kuala Lumpur (Malajzia), budeme mať 1,5 dňa v Kuale, večer 9.1. pôjdeme do HCMC, ubytneme sa, dobre sa vyspíme, 10.1. sa ešte pomotáme po meste a večer 10.1. letíme domoooov.

Letenky (časť 2/3):

SPOLU: 10,5 hodiny lietania

Teraz s odstupom času to znie jednoducho, ale tento plán vznikal asi 3 hodiny, počas ktorých sme obaja checkovali letenky a kombinovali všetko možné, zarovno riešili aj ubytká, taký malý itinerár, všetko bookovali a bolo! Za tie roky sme sa už celkom naučili vycheckovať letenky, ubytká a všetko okolo a aj sa rýchlejšie rozhodovať.

Po 3 hodinách nám búchali srdcia a hovorili sme si “ty vole, fakt ideme do Bangkoku na Nový Rok, potom na týždeň na Bali a ešte aj strihneme Kuala Lumpur a 10.1. letíme z HCMC domov???” Vyzeralo to, že áno a mrte sme sa tešili!!! ?

Pár vecí z Phnom Penh:

V roku 1975 prebrali “The Khmer Rouge” na čele s Pol Potom vládu a evakuovali milióny ľudí do pracovných táborov, kde boli vyhladovaní a mučení. Počas nasledujúcich 4 rokov v tých táboroch zomrelo 1,7 až 2 milióny ľudí. Všetci, ktorí boli v opozícií, boli mučení a zabití.

Ak by som sa mal vrátiť do Phnom Penh, aký by bol ideálny scenár:

Bangkok, Thajsko

“…I can feel the devil walking next to me…” (Murray Head – One Night in Bangkok)

Do Bangkoku sme prileteli 30.12. podvečer, zhodili veci na peknom hostelíku Riverside + Double bed near Khaosan (inak veľmi peknom, supermilý staff, skvelá angličtina, veľmi nápomocní!) a šli mrknúť mesto.

Wat Pho mal večer magickú atmosféru!

Najprv sme zablúdili do Wat Pho, kde sme sa prechádzali v noci a bolo to totálne čarovné, potom sme zobrali tuk tuka, ktorý nás odviezol na známu rušnú ulicu Khao San Road. Malé video z môjho facebooku pre atmosféru:

?? Bangkok is getting ready for the New Year’s Eve ? ? ? crazy city / Khao San Road 30.12.2017

Posted by Michal Duchoň on 30. december 2017

Fakt to tam žilo, očividne plné turistov, ktorí sa prišli proste baviť, jesť, piť, tancovať. Klub na klube, odvšadial hudba, všetky také otvorené, že bolo vidno dnu, ľudia žili, akože waw, vhupli sme do jedného, dali pivko, tancovali, proste užívali sme si to, top atmosféra, všetci vyzerali, ako by už v ten deň bol Silvester :D potom sme sa ešte poprechádzali a šli sa vyspať na Silvestra.

Ráno workout, objavovanie mesta, thajská masáž (checked), top jedlo, stretli sme sa s Jánom Cifrom, CEO Websupportu, ktorý bol zhodou okolností tiež v Bangkoku, dali kávu ako keby sme v Mlynskej Doline v Bináriu, super uvoľnený pokecík.

Meeting friends – CEO of @nesedacom @misoduchon and Slovak Blogger of 2017 @janka_travelhacker

A post shared by Jan Cifra (@jancifra) on

Potom počas dňa sme googlili, kde by sa dalo žúrovať a našli sme super rooftop s bazénom. Ten bol skvelý, výborná párty asi do pol tretej, boli sme boli akurát vyzabávaní a hovorili si, že na druhý deň môžeme ešte čo to zažiť…

Ráno 1.1.2018 sme dali tréning, perfektnú masáž (ešte lepšiu a ešte lacnejšiu ako deň pred!), perfektné jedlo a frčali sme na letisko smer Bali.

Pár postrehov z Bangkoku:

Najlepšia thajská masáž v mojom živote!, Bangkok, 1.1.2018

Ak by som sa mal vrátiť do Bangkoku, aký by bol ideálny scenár:

Bali, Indonézia (Canggu, Ubud) – sem sa chcem vrátiť!

Bali, sme tu! Juchuuuuu

Do Denpasar na Bali sme prileteli po 1:00 ráno miestneho času 2.1.2018, Janka cez kontakty vybavila vopred taxík (čím nám ušetrila asi 2/3 ceny čo by sme inak platili tým letiskovým), okolo 2:00 ráno sme boli na našom ubytku v Canggu.

Už cestou tam v noci som mal pocit, že je to tam pekné, ale až ráno sme naplno pochopili.

Canggu, Bali – indonézska Pohoda

Naše ubytko v Canggu – kruhy zavesené, na dvore, všade zeleň, pláž 5min pešo, jóga The Practice 2min pešo. Yes!

Canggu (“čangú”) je totálne vychillované hipsterské mestečko, kam chodia ľudia surfovať, robiť jógu a užívať si hipsterské kaviarničky, espresská, na raňajky avokádové nátierky, proste je tam totálna pohoda, je to tam úplne krásne všetko nadizajnované, je tam krásna príroda, prijateľné ceny (samozrejme záleží, hipsterské drahšie, ale lokálne lacnééé), všetci vedia po anglicky, veľa Austrálčanov, super dojem… Kto sa už teší na festival Pohoda a nevydrží do júla, nech ide do Canggu na Bali :).

TIP: v tomto Jankinom článku nájdeš tie naj tipy k Bali.

Naša prvá večera v Canggu, tutto bene!, po predjedle skvelý grilovaný steak z tuniaka, reštaurácia Dandelion

3 dni po sebe som tu bol na 1,5 hodinovej hatha jóge v The Practice, každý deň som cvičil na kruhoch, rána začínali skokom do bazéna, jedlo aj káva boli ultra top, prvýkrát v živote som surfoval a bol to skvelý zážitok!, lokálna Bali simkarta klasicky lacná a v pohode, občas vypadával ten net, ale všetko naokolo malo wifi, takže sme to moc ani nepotrebovali, ale boli sme tam týždeň, takže padla vhod.

V kaviarni The SLOW v Canggu mi normálne urobili bulletproof coffee, nechápal som. Bola top!

Pár fotos z môjho prvého surfovania tu na mojom instagrame:

?☀️???? Surfing for the first time! The waves were beginner-level-enough to stand up a few times and ride✌️Surfing is a great upper body workout, I paddled miles with my arms ? Thank you @jaya_surf for being a great instructor, hit him up on whatsapp if you’re ever in Canggu, Bali ? ps: @janka_travelhacker surfed like a pro ❤️ Now the day has brough some great hatha yoga in the morning at @thepracticebaliyoga and even better food. No photo of the giant coconut and mango, that were consumed after the surfing. I am gonna hit the rings, some book and probably sleep veeery early today ? cheeers! #ocr #ocrrunner #teamocraslovakia #gymnasticrings #forwardfitnesseu #janka_travelhacker #bali #canggu #2018 #surfing #paddling #hathayoga #bacon #food #coffee #dnescestujem #zajtraoddychujem #ilovemylife

A post shared by Miso Duchon (@misoduchon) on

Ubud

5.1. sme sa presunuli do Ubudu, čo je mesto známe hlavne pre román/film Eat, Pray & Film, kde Julia Roberts hľadá samú seba, miestny starec/guru Ketut je dáva rady do života, áno to je ono :)

Po Bali sme sa presúvali na motorke, tie ryžové polia boli fascinujúce!

My sme do Ubudu dofrčali na skútri, keďže to bolo možno hodinu od Canggu, po ceste sme checkli farmu, kde sa chovali Luwaky a vyrábala slávna káva Kopi Luwak. Robil som z toho fotoreport na facebooku, pozri ho tu:

KOPI LUWAK! ??☕️? Boli sme dnes pozrieť na farmu, kde pestujú kávu, chovajú luwaky a robia cibetkovú kávu kopi luwak,…

Posted by Michal Duchoň on 4. január 2018

Ubud sa nám zapáčil na prvý dojem, asi to bolo tým krásnym ubytkom, ktoré sme mali, ale takisto celkom peknou dedinkou, kde to dýchalo jedlom, jógou, kaviarničkami…

Po hodinovej masáži sme šli na zábal, scrub a ešte na nejaký kvetový kúpeľ. Wellness level up!

Počas tých 2 dní sme cvičili, spoznávali okolie, ale tak, ako sme mali v Canggu totálne šťastie na počasie, tak sme v Ubude zase mali totálnu smolu, lebo asi 60% všetkého času čo sme tam boli pršalo, takže sme aaaž tak moc nespoznávali, skôr sme si čítali, boli sme na masáži, boli sme pozrieť krááásne co-workingové miesto Hubud, ja som napísal článok na blog “Môj 2018 prístup k novoročným predsavzatiam – v podstate som s nimi prestal” a 7.1. sme sa vrátili večer do Canggu, kde sme v zásade už len vrátili motorčičku, prespali a na druhý deň skoro ráno išli s tým istým týpkom autom na letisko, smer Kuala Lumpur.

Čerešničkou na Bali je to, že v Denpasar na letisku je úplne gigantické kníhkupectvo!, vrele odporúčam, ja som si na cestu do Malajzie našiel knihu z môjho wishlistu, ktorú som predtým nikde nevidel a zhltol som ju počas letu do Kuala Lumpur :)

Pár postrehov z Bali

Ak by som sa mal vrátiť na Bali, aký by bol ideálny scenár:

Takže asi už chápeš, že na mňa Bali zanechalo taký megadojem ? Ale už sme na letisku a pomaly pristávame v Kuala Lumpur.

ps: pár ľudí mi písalo, že s Luwakmi sa na farmách zachádza kruto a mala by sa preto tá káva bojkotovať. Toto sme neskúmali. Nechcem znieť ako ignorant, ale neskúmali sme to.

Kuala Lumpur, Malajzia – Petronas Towers, bazén a lokálne jedlo :)

Po príchode som mal stiahnutú mapu miestnej dopravy a presne vycheckované, ako sa dostaneme na hotel, keďže letisko je 50km od mesta. Zrazu sme zistili, že cena tou ich dopravou bola pre nás oboch dokopy asi 22€, zapli sme UBER, zistili, že jazda s ním je za cca 15€, tak nebolo o čom, za pár minút sme sa už viezli a priviezol nás doslova až do hotela.

Prišli sme 8.1. cca o 12:00 na obed a spýtali sme sa, či sa už môžeme zacheckinovať. Pani síce povedala, že až o 15:00, ale ak by sme chceli nejaký deluxe upgrade za cca 11€ na osobu, tak:

Tak sme si to zrátali, zobrali sme to a bolo to TOP rozhodnutie!

Náš výhľad z izby v Kuala Lumpur. Dobrý upgrade :)

Hneď ako sme sa ubytovali sme šli cvičiť, takže sme mali hneď odmakané, hneď potom sme šli na bazén, potom sme šli pozrieť Petronas Towers, zatiaľ sa mi oprali veci, v meste sme dali famózne lokálne jedlo, večer na hoteli sme v loungi na 34. poschodí perfektne vychillovali, parádne sme sa vyspali, na druhý deň top jedlo, bazén, tréning, pobaliť, využili sme neskorý checkout do poslednej sekundy :D odtiaľ sme šli rovno na letisko a okolo 20:00 lokálneho času dňa 9.1. sme dorazili späť do HCMC, kde to celé začalo.

Petronas Towers, do roku 2004 najvyššie budovy sveta, totálne giganty!

Pár postrehov z Kuala Lumpur:

Ak by som sa mal vrátiť do Kuala Lumpur, aký by bol ideálny scenár:

Ho Chi Minh City, Vietnam – káva, bazén, jarné závitky, UBER

Prilietame do HCMC 9.1. večer, berieme UBER do hotela, keďže letisko je od centra len 7 km, ubytovávame sa, obratom vyrážame objaviť lokálny street food, skúšame nové veci (napr. pštrosa, chutný), na druhý deň začíname posledné ráno v JV Ázií, klasika slnko, bazén, pohoda, na obed sa check-outujeme, ani neviem koľký krát už, je to už taká rutina check-in, check-out, letisko, check-in, security check, boarding, asi ako zobudiť sa doma a ísť na autobus.

Hočiminovo mesto je obrovské a za ten deň sme ho moc nepreskúmali, skôr si robíme dojem o Vietname podľa Phu Quoc, ktorý som popísal vyššie, ale rušnosťou je podobné Kuala Lumpur, či Bangkoku alebo Phnom Penh, kde sme boli, no a Vietnamských jedál sme sa dosť najedli v Phu Quoc.

Ak by som sa mal vrátiť do Vietnamu, asi by som šiel preskúmať skôr ďalšie oblasti a porovnať to, každopádne teraz po 3 týždňoch v juhovýchodnej Ázií sa mi to už celé tak zlievalo všetko dokopy, už som zabudol, aký cca výmenný kurz je na ich menu, plietli sa mi pozdravy a poďakovania v miestnom jazyku, 3 týždne boli presne akurát čo sme potrebovali a frčíme domov.

Sedíme v lietadle v HCMC, opúštame JV Áziu, plní dojmov, zážitkov, oddýchnutý. Mission completed!

Tento blog píšem 10.1. v lietadle smerom domov, 11.1.2018 pristávame vo Frankfurte, tam prestupujeme rovno do Prahy a odtiaľ frčíme domov.

BONUS: zmeškali sme let do Prahy :D prvýkrát v živote sme zmeškali let :D Fuck :D ani to tu nejdem rozpisovať. Náhradný let dávame Frankfurt – Budapesť a odtiaľ domov :D Shit!!! :D Tak aspoň spíšem poslednú sadu leteniek a tými boli:

Letenky (časť 3/3):

SPOLU: 17,25 hodiny lietania

Vyhodnotenie celého tripu:

Finančné:

Presné čísla ešte nemáme zrátané, ale iba veľmi zhruba pre orientáciu:

Koľko sme dokopy nalietali?

Dokopy sme nalietali 46,5 hodiny, kokos :D Ale stálo to za to!

Splnil trip cieľ?

Za mňa osobne na 250% a Janka bola tiež veľmi spokojná, ciele vyšli úplne, spontánne sme robili plány, totálne sme si to užívali, z pôvodného zámeru vidieť jednu novú krajinu sme boli v 5 krajinách, pre mňa z toho 4 úplne nové, v ktorých som ešte nikdy nebol.

Tréningovo som brutálne zamakal na upper body, nohy som nechal po celej sezóne od behu totálne oddýchnuť, robil som však drepy a makal na mobilite, takže bežecká príprava môže od pondelka 15.1.2018 začať!

Vraciam sa v plnej sile, plný zážitkov, dojmov, oddýchnutý a s novou perspektívou, pripravený “do boja” na všetkých frontoch :)

Nebolo všetko to trojtýždňové objavovanie únavné?

Jedol som najrôznejšie jedlá, neustále bol vystavovaný novým veciam – prostrediu, vôňam, výhľadom, ľuďom, ubytkám, novým slovkám, situáciam – to všetko podľa mňa veľmi cibrí kreativitu, lebo to drží všetky zmysly v strehu.

Na druhú stranu môže to byť aj dosť únavné, ak to robí človek veľa, ale podľa mňa nám pomohlo, že sme mali super životosprávu – spánok na prvom mieste, jedli sme zdravo, čerstvo, lokálne, žiadne polotovary a veľa zeleniny, alkohol skoro vôbec, drogy žiadne, cvičili sme každý deň a mali dosť slnka a pohybu.

Takže myslím, že sa to dá, ale taktiež ak niekto počas cestovania necvičí, je presladené blbosti, žúruje a spí málo, tak samozrejme ho cestovanie rozbije ako starý bicykel.

Kam ďalej?

Zatiaľ sa nikam nechystáme. Cestovanie kvôli cestovaniu, že len aby som cestoval, to mi nikdy moc nevoňalo, to zvyčajne robia ľudia, ktorých nebaví ich práca a akýkoľvek únik je lepší ako ostať.. (ale zase chápem to, lebo keď som ako 16-ročný makal na stavbe, tak akékoľvek “cestovanie” bolo super, napríklad ísť počas pracovnej doby niekam áviou niečo naložiť, to boli svetlé momenty oddychu a bolo mi jedno, či ideme do Novák alebo do Valaskej Belej, hlavne že nehádžem lopatou a podobne).

Mňa to, čo dnes robím (Neseda, školenie Ovládni Svoje Telo, trénerstvo v SOWA a iné projektíky) všetko baví a vždy sa domov teším!

Rovnako aj Janka, ktorá nedávno vydala knihu Cestuj bez miliónov a fulltime robí svoj blog Travelhacker (blog, fb, insta), veľa ľudí si myslí, že cestovanie je jej práca, ale v skutočnosti najviac práce (hlavne písanie) sa deje doma – v Bratislave, kde máme tiež aj kamošov a určité rutiny, takže neplatí, že čím viac cestovania, tým lepšie. všetko s mierou a keď je všetkého doma priveľa, tak je načase trošku zmeniť vzduch.

Takže synchronizujeme sa s Jankou, ale môže to cestovanie byť kľudne aj s kamošmi, no a potom proste treba urobiť rozhodnutie, booknuť letenky a naplno si to užiť! ?

— BON VOYAGE! —

Ak máš nejaké otázky, napíš kľudne do commentu, prípadne ak máš nejaké doplnenia, budem rád, keď obohatíš tento článok.

Kamoši verím, že aspoň takto ste sa s nami aspoň na chvíľu preniesli do JV Ázie a ak to čo i len jedného človeka inšpiruje cestovať, tak tie hodiny písania a editovania za to stáli! :)

A keď aj nikto, minimálne ja si to po sebe raz prečítam a budem rád, že som si to všetko zapísal :D

Cheers!

Tags:

Comments

  1. Michal opät si nesklamal! Budem si to musiet este raz precitat aj s otvorenou mapou lebo som sa v tych vasich destinaciach normalne stratila :-D Velmi ma bavilo citanie tohto clanku! Ale to ako kazdeho :-) Najlepsia bola Janka a colnik+policajt :-D Vsetko dobre do noveho roka!!! cheers!

  2. Vyborny clanok, prave sa chystame na podobnu trasu. Mohol by si nechat tipy na ubytka, ktore ste mali moznost navstivit a odporucas? Ci mozeme cakat tieto info aj na Jankinom blogueros? Vdaka a majte sa krasne!

    1. diks :) hej asi tak, na toto je Janka, ale ja osobne dávam tipy na ubytká nerád, lebo skúsenosť môže byť úplne iná, ak napr. budete mať inú recepčnú alebo neviem čo, je to mega hop-alebo-trop, preto by som sa skôr spoľahol na Trip Advisor, kde je mrte hodnotení, ale plus aj na to, že to celé môže byť inak a proste si bookol niečo, čo ma zaujalo :) cheers!

  3. Ahoj, ulozila som deti a “jednym dychom” som si precitala tvoje super zazitky…skvely relax, pre vas adrenalin…dakujem, veeelmi putave citanie, uprimne zavidim. Ste skvela dvojka!

  4. Rešpekt Janke za tie Kambo víza aj pokutu! Pokutu vždy zjednám na $2 a hotovo, lebo keď idem v protismere -_- … Ja tu inak žijem už vyše roka a hej teraz by som si tiež povedala ale presne cez ten Ha Tien tiež sme zaplatili $37 keď som tu bola prvý krát lebo oni vyzerajú tak neoblomne.. takže fakt rešpekt! Vidno že Janka má už čo-to odcestované:) Ja som neskôr zjednávala víza na Koh Kongu to bola tiež sranda…

  5. Ahoj, super článok, musela to byť super cesta :) díky za tip, že z Canggu do Ubudu sa dá ísť motorkou, určite to využijeme v opačnom smere na našom tripe na Bali/Gili/Lombok, Myslela som, že je to ďalej ako hodka cesty ;-)
    jedna otázočka, na Bali ste mali doláre, eurá, alebo vytiahli ich menu na letisku? niekde som sa dočítala, že občas je v eurami problém v zapadnutejších miestach…díky moc za odpoveď

    1. čauky Lenka, dikes, hej bolo to mega :) na tvoju otázku – mali sme doláče ako UCM (“univerzálnu cestovnú menu”, to som si práve vymyslel), ale inak sme vybankomatovali ich menu v bankomate, nie som si istý, či boli nejaké dobré bankomaty na letisku, prípadne či boli free, my sme sa s našim vopred dohodnutým taxikárom dohodli, že keď pôjdeme okolo nejakých bankomatov, nech nám tam zastaví, tak aj bolo, Janka vyskočila, vybrala ich rupees bez poplatkov a zaplatili sme mu nimi :) bankomatov bolo na ceste z letiska do Canggu mrte veľa, čiže pohodka :). m

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *