Prečo nepomáham druhým dosiahnuť moje úspechy, aká je moja miera uvedomia a kedy odmietnem niekoho koučovať

V tomto článku odpovedám opäť na kamarátove otázky ohľadom mojej práce a opäť som sa rozhodol zdieľať svoje odpovede tu na blogu.

(prvý diel otázok nájdeš tu.)

Pomahas im dostat sa tam kde si uz bol? ci selekcia vyberu teba ako coucha je organicka cize ludia si myslia ze si tam bol?

Toto je jeden z hlavných rozdielov medzi mentorom a koučom. Mentor učí zo svojej skúsenosti a pomáha druhým dostať sa tam, kde už sám bol. Kouč pomáha druhým dostať sa za svojimi cieľmi, ale nie pretože tam už bol a ukáže im cestu, ale pretože vie dobre koučovať, čo je o.i. aj “umenie pomáhať druhému vytvoriť si svoju vlastnú cestu”.

Selekcia výberu mňa ako kouča môže byť aj na základe tohto, že si myslia, že “Mišo s tým má skúsenosti a tak mi povie, čo mám robiť”, ale veľmi rýchlo ich vyvádzam z omylu. Učím svojich klientov, že “toto je TVOJA cesta, tvoj život”. Ja neučím, ja koučujem. Že som niečo dosiahol a prinieslo mi to uspokojenie neznamená, že to uspokojí aj teba. A možno máš na oveľa viac ako ja, tak prečo sa limitovať mojimi výsledkami. 

Coach ma (musi mat?) zrejme dostatocne vysoku kvalitu vedomia aj uvedomenia? podla coho vies ako si daleko ty alebo tvoji studneti?

Pozrime si, akú “kvalitu vedomia a uvedomenia” má Štefan Harabin a koľkí ľudia na Slovensku ho chcú za prezidenta. Tým chcem povedať, že moja kvalita uvedomenia a vedomia sa asi dá odhadnúť, no v konečnom dôsledku ľudia rozhodujú, či im to stačí, alebo nie. Najlepšie to zistia počas samotného koučingu, či som im pomohol splniť ich ciele a ako boli spokojní s mojimi kognitívnymi kvalitami.

Čo sa mňa týka, tak kvalitu môjho vedomia a uvedomenia mi pomáhajú preskúmať moji kouči a blízki ľudia, s ktorými sa môžem otvoriť, potom školenia na akom som bol napr. v Helsinkách (preskúmal iné uvedomenia, ale veľmi mi pomohol zreálnieť svoj sebaobraz a sebauvedomenie) a po každom workshope a individuálnej konzultácií si pýtam feedback.

Mojim cieľom nie je, aby som bol kvalitou vedomia druhý Jordan Peterson / Ray Dalio, ale aby som bol dostatočne dobrý na to, aby som vedel pomôcť svojim klientom. Kvalita vedomia je pre mňa nástroj a nie cieľ. Cieľ je byť dobrý kouč a tam je oveľa viac komponentov. Ja napríklad by som si stále vybral radšej kouča, ktorý je expert na pýtanie sa otázok, ktoré mi pomôžu, hoci sám má v mojich očiach nízke uvedomenie, ako keby ma mal koučovať budhistický mních, ktorý nepozná koučovacie techniky, ktoré človeku ako som ja pomôžu dostať sa tam, kam chcem.

Pomahas studentom selektovat ich vlastne ciele, ci bez rozmyslania im pomahas dosahovat tie ktore su aj nezmyselne? :D

Pomáham im selektovať, ak obaja vidíme, že je to potrebné, ale či sú nezmyselné môže byť veľmi subjektívne, takže si na to dávam pozor. Kouč predpokladá, že človek vie, čo je preňho najlepšie. Napríklad príde za mnou človek a povie, že chce “rýchlo vysekať do plaviek, nezaujíma ho trvalá zmena, chce to teraz jednorázovo, cez drastické metódy”. Keby sa ma spýtal na ulici na názor, asi by som povedal, že to je nezmyselné. Ale to je len môj názor a môj filter reality. Ako viem, že ho to nenaštartuje k trvalej pozitívnej zmene? Môžem sa toho človeka spýtať, že ako prišiel na ten cieľ, čo ho k nemu motivuje, aké negatíva si myslí, že to prinesie a otestovať jeho mieru sebareflexie. Pomôcť mu ujasniť si, či to NAOZAJ chce, alebo je to len vedľajší produkt snahy plniť očakávania spoločnosti. A môže sa stať, že si vďaka mne uvedomí, že to nie je správny cieľ, ale rozhodne sa nestaviam do roly sudcu toho, ktorý cieľ je a ktorý nie je zmyselný.

Iný prípad sú ciele, ktoré buď sú proti mojim hodnotám a predvedčeniu (napr. neetické ciele – povedzme, že niekto bude chcieť pomôcť vydierať manželku, lebo sú v rozvodovom konaní a ide mu o majetok) alebo sa jedná o ciele, kedy neverím tomu, že ten človek má potenciál na ich dosiahnutie (podpriemerný futbalista príde s cieľom, že sa chce dostať do reprezentácie). V oboch prípadoch im asertívne oznámim, že ich nebudem koučovať a uvediem dôvody. Takže ak sa jedná o neprekonateľné hodnotové rozdiely alebo ciele, ktoré neverím, že daný človek dosiahne, tak ho nekoučujem. A práve preto mám tu nezáväznú free vstupnú konzultáciu, nech na to prídeme hneď. Ale inak ich ciele nesúdim a predpokladám, že vedia najlepšie, čo je pre nich to naj. Ak si nie sú istí, môžem im pomôcť preskúmať to. 

Pomahas im aby boli produktivni, hoci sam dobre vies, ze produktivita je iba jedna z ciest ako predist depresii z toho, ze sam clovek nepozna zmysel svojho zivota?

Ak je pre niekoho produktivita spôsob, ako predísť depresií z toho, že nepozná zmysel svojho života, tak je to jeho vec. Ja nehovorím ľuďom, ako majú žiť. Veľmi veľa ľudí nepozná zmysel svojho života, nezamýšľa sa nad ním a možno to ani nie je zlé – veľa autorov pripúšťa, že možno lepšie ako utápať sa v hľadaní zmyslu života je proste žiť a postupne sa im vykryštalizuje, čo je ich zmysel.

Veľa ľudí si navyše myslí, že vie, čo je ich zmysel života, ale postupne zistia, že to vlastne nie je ich zmysel života :). Ale to som trošku odbočil, viem na čo sa pýtaš – či pomáham ľuďom viac produkovať, hoci ich problém je niekde vnútri – povedzme prepracovaná žena, ktorá vo svojej práci nevidí zmysel, to ju deprimuje, ale workaholizmom zamestnáva svoju myseľ a kompenzuje si tým nedostatok zmyslu.

Väčšinou si to práve vďaka koučingu takýto ľudia sami uvedomia, že sa snažia robiť rýchlejšie niečo, čo by nemali robiť vôbec. Príde za mnou človek a rozpráva: “chcem stíhať v práci viac, viac, viac”. Spýtam sa napr.: “Povedzte mi o tom viac, čo vás k tomu motivuje?”, klient povie, že “no chcem dať viac rodine…” a ja sa môžem spýtať, že “A keď sa bavíme o vašej rodine, čo sú tie veci, ktoré keď im dáte, tak budú spokojní?” a možno si ten človek uvedomí, že “sakra, veď vlastne oni chcú odomňa úplne iné veci ako to, aby som viac zarábal…” – no a sme doma… Ale opäť, ciele nespochybňujem, len pomáham ľuďom uistiť sa, že sami opierajú rebrík o správny strom… 

Ak bude existovat AI ktora vsetku produktivnu a workoholicku pracu vykona za nas, co budes ucit potom svojich studentov?

Nerozumiem otázke, pretože ja neučím ľudí, ako robiť produktívnu a workaholickú prácu 🙂 Mám workshop “Work Smarter”, kde učím ľudí, ako byť produktívnejší, ale tam ani len nenačrieme témy typu “ako písať rýchlejšie emaily” a podobne – celý workshop je v prvom rade zameraný na správnu selekciu dôležitých aktivít, na uistenie sa, že sa nesnažia robiť produktívnejšie niečo, čo by nemali robiť vôbec. Na eliminovanie neesenciálneho. Na plánovanie. Na asymetrické riziko. Na kritické myslenie. Robím na tom workshope kreatívne cvičenie na vybočenie zo zaužívaných vzorcov myslenia. A myslím si, že toto všetko bude stále relevantné aj keď za nás všetku “produktívnu a workoholickú prácu” urobia stroje, pretože tieto skills využiješ aj pri urobení si času na cvičenie, na sebavzdelávanie, na rodinu a blízkych. Vidíš asi premenujem ten workshop, pretože síce práca je často v epicentre, ale ten workshop rieši prácu len ako jednu z vecí, kde treba tieto skills ktoré učím aplikovať.

No a potom druhá vec, tá hlavná, je to, že učenie ľudí, ako si chytrejšie manažovať vlastný čas, je len jedna za aktivít, ktorú robím, ktorá vzišla organicky z dopytu, inak gro mojich aktivít je koučing. A ak raz vznikne umelá inteligencia, ktorá dokáže ľudí koučovať lepšie ako živí koučovia, tak parádička, môže to byť celkom vzrušujúce, no netrúfam si odhadnúť, či dokáže dodať aj ten pocit súcitu a vzájomnej pomoci, vylučovanie oxytocínu, ten rapport a skrytý motivátor, že “nechcem svojho kouča sklamať”, to si fakt netrúfam odhadnúť 🙂 Ale ako povedal jeden múdry človek, neprežije nasilnejší, ale ten, kto sa dokáže najlepšie adaptovať. Ak sa akýkoľvek skill ktorý učím stane irelevantným, viem si predstaviť, že v budúcnosti učím niečo, čo dnes ešte ani neexistuje… 

Diky za otázky!

Mišo

Čo tak dostávať všetky moje nové články priamo na tvoj email? Nič to nestojí, 100% žiadny spam a z odberu sa dá hocikedy odhlásiť.

Leave a Comment.