Prečo predávam 90% svojich vecí

Toto je post, ktorý vysvetľuje to, čo práve robím – predávam asi 90% vecí, ktoré vlastním.

Moji kamoši na facebooku si možno všimli, že posledný mesiac predávam skoro všetko – oblečenie, topánky, zásoby kávy, elektroniku, kávovar, knihy – no proste, skoro všetko.

Začali sa ma pýtať, či niekam odchádzam :) Áno, ideme sa s Jankou sťahovať, ale iba kúsok vedľa, stále v Bratislave. Idete snáď do menšieho? Nie, naopak, ideme do väčšieho! Tak prečo toľko vecí predávate, šetríte na nejakú letenku alebo niečo iné? Nič z toho.

Odpoveď by sa dala zhrnúť jedným slovom: Sloboda! Na konci roka som si dal 3 verejné ciele. Dva som už splnil, posledný je, že „všetko, čo fyzicky vlastním, sa zmestí do jedného normálneho auta, najneskôr do 5.3.2017„.

Tu je 6 dôvodov, prečo som si ten cieľ dal a prečo je to zatiaľ jedno z naj rozhodnutí, ktoré som kedy urobil:

1) Ak neviem, ktorá možnosť je správna, vyberiem si tú, ktorá mi dáva viac možností.

Minulý rok sme s Jankou premýšľali, že sa presťahujeme na Liptov. Ono to znie ako totálna životná zmena, ale ak toho vlastníme len málo, tak si môžme proste na týždeň booknuť cez airbnb niečo na Liptove, všetko si tam doniesť a otestovať to. Keď sa nám nebude páčiť, tak proste pobalíme a sme späť :D

Fascinuje ma tá sloboda vedieť, že všetko sa mi zmestí do auta a to, čo ma niekde drží, nie je kopa haraburd ale radšej niečo nehmotné.

Nikto nechce mať na nohe veľkú železnú guľu. Železná guľa znižuje možnosti. Vlastniť málo vecí ich naopak zvyšuje.

2) V živote nikdy nerozhoduje počet zdrojov (resources) ale vynaliezavosť (resourcefulness).

Z praktického hľadiska, mám pocit, že čím viac toho mám, tým menej praktický som. Ak celý môj život zrazu bude iba o tom, že stlačím gombík a všetko sa spraví, zvyknem si na to. Rozmaznanosť je najväčší nepriateľ praktickosti a vynaliezavosti.

Dnes ľudia majú škrabátka na chrbty a nedočiahnu si nižšie ako na krk. Majú obuvák a stoličku v predsienke a už sa ani nevedia zohnúť obuť sa. Fuck this! Ak nemáš škrabátko ani obúvak, máš mobilné ramená a reálne sa dokážeš dostať do drepu a zaviazať si šnúrky! Ja chcem cez deň malé výzvy, také malé rébusíky, ktoré sa uisťujú, že môj mozog nezačne „hrdzavieť“.

Tým nehovorím, že sa sťahujem do jaskyne a že predávam príbor, aby som si jedlo krájal o roh stola :) Rozmýšľam takto: ako vlastniť čo najmenej (vecí) tak, aby som mal stále prístup k čo najviac (možnostiam). Nie som minimalista, moje motto nie je „čím menej, tým lepšie“, ale skôr „čím efektívnejšie, tým lepšie“.

3) V dobe nedostatku mali ľudia oveľa lepšie medziľudské vzťahy

Pamätám si, že v detstve som poznal susedov. Občas si ku nám prišli požičať soľ, kábel, šróbovák, občas sme sa navštevovali, ako deti sme sa spolu hrali u nich alebo u nás… Dnes ti suseda zabúcha iba preto, aby zistila, kto ich vytápa, alebo aby sa spýtala, či vám tiež nejde voda, pričom ani nevieš, ako sa volá.

Ja som rovnaký – mám všetko, preto vôbec nemám dôvod susedov navštevovať. Aj preto som predal náradie a veľa vecí, ktoré potrebujem maximálne 1x do roka. Chcem byť nútený zabúchať susedom a poprosiť ich o pomoc. Chcem prísť na nové miesto a vedieť, že som odkázaný na dobré vzťahy so susedmi a nie, že ich absolútne nepotrebujem (lebo hoci materiálne veci vytvárajú túto ilúziu, nie je to pravda).

A na oplátku, keď budú chcieť niečo oni odomňa, budem ochotnejší a nebudem na nich pozerať povýšenecky, pretože „ja od vás nič nepotrebujem, tak prečo ma otravujete?“. Lepšie medziľudské vzťahy robia určite vyššiu kvalitu života ako masívna sada 1372 nástavcov na šróbovák :). Opäť, to neznamená, že si ku nim budem dávať veci do chladničky, alebo zohrievať si u nich vodu :) 80/20!

4) Investujem do toho, čo časom hodnotu získava a nie stráca

Opäť by som rád preventívne vyhlásil, že nikam neodlietame :D ale zamysli sa nad tým – koľko máš doma blbostí, ktoré, keby nevlastníš, tvoj život by bol stále rovnako v pohode. Je ich MRTE! Navyše, tie veci, ktoré používaš možno 1x za rok sú možno presne tie veci, čo niekto zúfalo hľadá a používal by ich dennodenne. A druhá vec – tie veci pomaly strácajú hodnotu, najrýchlejšie elektronika, ale aj oblečenie…

Ak viem, že mi niečo doma leží v skrinke „iba pre istotu“, tak silno zvažujem predaj. Som si istý, že na konci predávania všetkých vecí to prinesie príjem na spiatočnú letenku skoro všade, kam budeme chcieť, prípadne na kurz čohokoľvek čo budem chcieť vedieť. Pár stoviek už prišlo – za veci, ktoré som nepotreboval! A výpredaj pokračuje…

Čo si budeš o 20 rokov pamätať – že si mal v skrini veľa vecí „pre istotu“ alebo že si v islamskej krajine šnorchloval s obrovskými morskými korytnačkami a zistil, že tí ľudia sú uplne normálni a priateľskí? Najlepšie investície, ktoré časom hodnotu získavajú: zážitky, vzdelávanie sa, budovanie vzťahov.

5) Ak mám v ruke kladivo, všetko zrazu vyzerá ako kliniec

Skoro každú vec, čo predávame, by sa dalo povedať, že to je „škoda predať“ – áno, súhlasím. Ale zisťujem, že veľakrát sa snažíme niečo robiť, len preto, aby sme využili to, čo máme:

  • „Aha, tu sa nám váľa táto drahá ruleta, poďme s ňou zabiť pol dňa, len, aby sme ju oprášili a necítili sa ako idioti, že sme si ju kúpili
  • je škoda toho krásneho drahého svietnika, aby bol nevyužitý, tak si idem objednať drahé sviečky, aby tam pasovali a ladili, aby sme si ich večer zažali, len aby sme ho využili“.

Moja rada? Predaj tú ruletu, aj svietnik! Veci majú slúžiť tebe a nie ty im. Opäť, poznám ľudí, ktorí majú hry radi. A aj dekorácie sú dôležité. Jediné, čo nechcem, je to, aby moje veci určovali to, čo robím, respektíve nerobím, pretože sa niečo robíš, znamená to tiež, že v rovnaký čas niečo iné (možno lepšie) nerobíš. Pozor na to.

6) Jedno tričko, ktoré je 3x kvalitnejšie, je stále lacnejšie, ako tri obyčajné tričká.

Ak vieš, že sa snažíš nemať viac vecí ako potrebuješ, začneš si oveľa viac všímať kvalitu. Máš menej oblečenia, tak začneš vyhľadávať kvalitnejšie, čo viac vydrží a nezničí sa po troch vypraniach. Máš menej elektroniky, tak investuješ do pár zariadení, ktoré sú poriadne. Atď, atď…

Vtipná vec, ktorú som si ale uvedomil, je to, že to nie je drahšie ako mať veľa lacných vecí. Totiž, lacných vecí potrebuješ viac a vydržia menej. Nutno povedať, že si nekupujem ani tie úplne najdrahšie veci, lebo v prípade straty/krádeže/poškodenia ti zrazu vznikne aj oveľa väčšia škoda, ale, ak niečo stojí 2x toľko ako normálna vec a nahradí mi 3 normálne veci, tak do toho idem.

Predal som namakaný telefón Lenovo, predal som ipad mini, predal som príručnú kamerku, predal som baterku, predali sme foťák (veľký kvalitný aj malý praktický), ešte ide diktafón, lampička, mp3 player… Za to som od kamoša kúpil iphone 5S.

Aby som to zhrnul, zbavujem sa skoro všetkého, aby som:

  • mal viac slobody
  • podniecoval vynaliezavosť
  • poznal svojich susedov
  • investoval radšej do zážitkov a vzdelávania
  • využíval ja veci a nie ony mňa
  • zvyšoval kvalitu a nie kvantitu

Ak mi niečo ostane, určite to nevyhodím, ale darujem na dobré účely, no o tom by som rád písal, až keď to naozaj urobím a nechválil sa niečím, čo ešte len idem urobiť, len aby ste vedeli, že vyhadzovať neplánujem.

Je táto stratégia pre každého a odporúčam ti tiež začať hromadne predávať veci? Áno aj nie. Nie preto, lebo to je môj život a netrúfam si kecať ti do tvojho. Ak si domáci kutil, bola by blbosť predávať náradie. Ak sú tvojou vášňou topánky, maj ich kľudne aj 100 párov. Ani ja som nepredal žiadne svoje tričko Inter Miláno :). Myslím si, že akokoľvek logická a efektívna je táto stratégia, každý vo svojom živote potrebuje aj nejaké veci, ktorých jediným účelom je potešenie. Extrémy zvyčajne nie sú zdravé.

Zároveň ale každému radím urobiť si taký malý audit svojich vecí. Koľko vlastníš vecí, ktoré vôbec nepotrebuješ? Ktoré veci môžeš predať a kúpiť si za ne radšej zážitok? Je niečo, čo ti znižuje slobodu a zbytočne ťa rozmaznáva?

Položiť si tieto otázky možno zabolí a viem, že „babrať sa“ s vecami nikoho nebaví (odfotiť, dať na predaj, stretnúť sa so záujemcom) a je možno jednoduchšie ich nechať ležať pod posteľou, ale práve z vyššie spomenutých 6 dôvodov som sa rozhodol pod tú posteľ pozrieť, nafotiť veci, dať si s tým čas a keby som dnes vedel, že to za to nestálo, tak by som o tom teraz nepísal :)

Zbavujem sa 90% vecí, no tých 10%, čo mi ostane, mi bude stačiť na to, aby sa kvalita môjho života nie len že neznížila, ale práve naopak, aby vzrástla. Sloboda či vynaliezavosť, to sú vymoženosti, ktoré sa veľmi ťažko kupujú – no čo ak na to treba ísť opačne a namiesto nakupovania niečo predať? ;)

Toľko vysvetlenie, prečo predávam 90% vecí ;) Majte super začiatok nového týždňa!

ps: Ak máte k téme nejaké vlastné skúsenosti, prípadne tipy alebo otázky, budem rád, keď sa o ne podelíte, či už v komentári alebo na facebooku na mojej stránke.

Mišo

Zdieľať tento článok

--------------------

Čauko, ďakujem za dočítanie článku až do konca, si super! Mám pre teba ponuku, čo tak dostávať všetky moje nové články priamo na tvoj email? Nič to nestojí, 100% žiadny spam a z odberu sa dá hocikedy odhlásiť.

20 Comments

  1. Super článok Mišo :) tiež sa podobne z času na čas zbvujem vecí a často bojujem s tým, že „veď toho je škoda“
    Napíšem len, že už viackrát počas minulých som si chcel kúpiť zimné boty, ale vždy to bolo tak, že buď som nenašiel žiadne za normálnu cenu (resp. som nemal prachy na ne :D) alebo som si povedal, že tento rok nebude silná zima a chodil som v teniskách. Koncom 2016 som predal všetky zbytočné tenisky, ktoré som aj tak nenosil poriadne, niečo doplatil a dnes mám koženné zimné boty slovenskej výroby (ešte boli aj v akcii) :D

    Reply
  2. dobry clanok, tiez mam doma part haraburd, niektore, tie zaujimavejsie pre slovensky trh sa mi uz podarilo predat, ale nejake dalsie, zatial este nie. Je to vacsinou prislusenstvo, ci it zariadenia, ktore „bezni“ ludia nepouzivaju. Inspiroval si ma vsak, skusit sa na to znova pozriet a pokusit sa ich zbavit. :)

    Reply
  3. Parada ? ano zijeme v dobe kedy su obchody preplnene mnozstvom veci ani si nevieme vybrat a pritom clovek toho vela nepotrebuje.ked som sa pred 10 rokmi stahovala so 4 detmi-2rocne a 3deti skolopovinne-je to neurekom veci ale kedze v byte bola hotova len kupelna a wc a v dvoch izbach parkety odlozili sme vsetko do jednej miestnosti k rodicom.mali sme len najnutnejsie oblecenie a veci do skoly a vazne nam ten zvysok nechybal.tak chapem co robis.mali by sme viac uvazovat kym si nieco kupime

    Reply
  4. Ja z podobného dôvodu používam 8 rokov starý mobil a úspešne odolávam kúpe nového. Hoci odletuje klávesnica, chýba zadný kryt a s nabíjaním sa trápim 15 min. kým nastavím kábel do správnej polohy. Stále mi to ale stojí za to, keď sa môžem niekomu pri cestovaní prihovoriť a opýtať sa ho na cestu, spoje a pod. a neskôr rozvinúť rozhovor…. Ak by som mal stále prístup na net, mám pocit, že by som nikoho nepotreboval.

    Reply
  5. Ahoj Mišo, keď už sa zbavuješ 90 percent svojich vecí, netreba predávať, veď ich daj na charitu a prospeješ nielen ostatným, ale ušetríš aj vela času.

    Reply
  6. Serus,

    Mega iniciativa s tym predavanim veci :)
    Suhlasim, ja to tiez aplikujem nejaky cas, no ty si to povýšil ešte na vyšší level :)
    Pretriedil som saty, nepotrebne som dal do tych darcovskych smetiakov, predavam elektroniku, atd…

    Mozno dalsia samostatna tema na tvoj blog je – obmedzovanie. Ja som dal minulý rok 40-dňový pôst bez mäsa, tento rok som pridal aj alkohol. Obmedzovanie je podľa mňa perfektná reakcia na dnešnú dobu prosperity. Dá ti to viac flexibility, vynaliezavosti, socialneho kontaktu. Si oveľa silnejši. Ty si niečo podobne naznacil, ked si sa zbavil veci…

    Btw, mas este nejake veci co potrebujes predavat?
    Mozno by som nieco podchytil…

    Reply
    • serus miki, dikes za comment (aj vsetkym ostatnym diks), budem predavat, koncom marca spravim opat mini drazbu na svojom fb :) bude sranda

      Reply
    • „Obmedzovanie je podľa mňa perfektná reakcia na dnešnú dobu prosperity.“
      Preto nebudem jest 40 dni maso! Wow! Alebo mesiac nepit alkohol! Wow! Kokos, prekonal si sa, si silny, si pan! A na zaver dodas, ze by si rad nakupil dalsie zbytocnosti ktore nepotrebujes. Ale no a co, ved si das potom zase mesiac bez masa!

      Toto je presne ta povrchnost, ktora je dnes v mode. Povrchnost vacsiny motivacnych recnikov, ktori ludi presviedcaju o tom, ze ked nieco chcu tak to dosiahnu (hovori clovek ktory dosiahol to ze je motivacnym recnikom, bravo) a vlastne im hovoria, ze ich bezny zivot je cely zly, aj ked v nom doteraz boli spokojni, aj bez vsetkych cielov, efektivity a snorchlovania s korytnackami.

      Reply
  7. ten svietnik moze byt tiez investicia :) a ak mas rad intimne osvetlenie k meditacii alebo pokojnemu veceru s pocuvanim hudby tak ho mozes pouzivat denno denne celu zimu a nemusia don ist drahe sviecky ;-)
    ale to len tak na okraj :)

    dobry clanok!

    Reply
  8. Ahoj Mišo,
    úplne s tebou súhlasím a taktiež som sa min. roku zbavila všetkého čo som nevyužila aspoň raz za posledný rok. Veď pre mňa je to možno lapač prachu ale pre niekoho to môže byť tá najpotrebnejšia vec… Taktiež, pri čítaní tvojich dôvodov som si spomenula na vetu čo moja babka stále opakovala: „Kto lacno kúpi, ten draho kúpi“…

    Reply
  9. Ahoj Miso! 1.mája sa stahujem z bytu do caravanu na leto! :) uz sa tesim na tu slobodu. No stale mam pocit ze mam stale vela veci! Tak som si dala zavazok, ked urcitu vec nevyuzijem aspon raz za mesiac, tak vyjadzujem, predavam, darujem..

    Reply
  10. Ahoj Mišo, trafil si klinec po hlavicke tym kladivom, co si predal:) My sme ako rodina s dvomi detmi predali vyse 80 percent nasho majetku a prestahovalu sme sa zo 7 izbovej vily do 3 izboveho domceka. Co sa stalo? Sme stale tu, deti si delia izbu, nehladame sa po baraku GPS-kou a rocne usetrime vyse 10.000 Eur. Menej upratujem a konecne viem vsetko najst. Zacala som o tom pisat blog a ono je to v podstate minimalizmus. Som minimalistka lebo vlastnim len to co vyuzivam a potrebujem, nie je to vlastnit uplne minimum do poctu. Cize nemame hole steny a aj jazdime autom:) Proste nemam doma kopec haraburd, veci pre istotu, decka maju zopar hraciek a v skrini mam len kvalitne veci, co nosim. Ano, aj ked jedno Merino tricko stoji 80 Eur, no vydrzi neskutocne vela prani a komfort je s bavlnenym no comment. Drzim palce a mozno sa na tom Liptove aj stretneme!

    Reply

Leave a Comment.