Prečo platím za to, aby som sa plazil v mraze pod ostnatým drôtom

Malá úvaha na tému mojej záľuby v OCR (obstacle course race), otužovaní, chodení mimo zónu komfortu a na koniec nápad na experiment!

Naše telá sa skoro vôbec nelíšia od tých, ktoré mali naši predkovia pred tisíckami rokov.

Boli sme stavaní na lov, chlad, beh, lez, hod, skok, boj a pot. Ak by sme neboli, dávno by sme vymreli.

Dnes už to nepotrebujeme. Najťažšie zranenia máme z porezania sa papierom (ale neboj, aj ten sa digitalizuje), hýbeme sa tak málo, že aj tri kopčeky ryže obsahujú priveľa sacharidov a telo akoby už nevedelo vydržať, že ho nič netrápi a tak začína útočiť samo sa seba a vznikajú autoimúnne ochorenia.

Takže jasné, že vyhľadávam diskomfort a jasné, že za to aj platím. Pohodlia už mám až až.

Komu toto tiež pripadá povedome? :)

Druhý dôvod je ten, že pohodlie nás robí slabšími, zraniteľnejšími, chorľavejšími a nepraktickejšími. Degenerujeme fyzicky, ale aj mentálne. Vrhám sa mimo svoju zónu komfortu, pretože ak budem stále len v nej, bude sa zmenšovať.

Do tretice, je to o komunite. Tak ako sme žili v kmeňoch a bojovali o prežitie spoločne, tak si užívam súdržnosť pri pretekoch, kedy sa s parťákmi navzájom hecujeme a neváhame pomôcť aj neznámym ľuďom, pretože vidím, že sú v tom rovnako ako ja.

Takže asi preto 😃

———————

Priatelia, ako som toto písal, dostal som nápad na víkendový event! – povedzte mi, či je to blbosť alebo by mal o to niekto záujem:

Názov by bol Discomfort Summit (alebo niečo také) a bol by to event o diskomforte, ktorého cieľom by bolo dať dokopy komunitu ľudí, ktorá už má pohodlia tiež plnú riť a chce sa preto o to viac priateliť s diskomfortom.

Nie, nemyslím tým sado maso a sebatrýznenie, to sú iné eventy :) myslím tým nepohodlné aktivity, ktoré nám boli prirodzené v znesiteľných dávkach, ale vplyvom prostredia sa postupne vytrácajú a tak nám dnes prídu ako niečo extrémne, ako napríklad:

  • otužovanie / saunovanie
  • fyzické hry v prírode
  • skoré vstávanie
  • tréning s vlastným telom
  • sekanie dreva sekerou
  • streľba z luku
  • prerušované hladovanie
  • varenie na ohni
  • chodenie naboso

Podľa mňa, čo ľuďom chýba, sú v tomto dve veci: knowhow a komunita. Jednak nevieme používať nôž, nevieme bezpečne zdvíhať ťažké predmety, nevieme ako efektívne otužovať aby sme neboli chorí, nevieme založiť oheň, ale taktiež nám chýbajú parťáci, s ktorými je normálne tieto veci robiť, bez toho, aby som bol jediný v skupine ten divný, ktorý neraňajkuje a ráno lezie do jazera, keď ostatní sa natlačia chocapikom a potom majú chuť akurát tak ísť znovu spať. Lebo v partii ide všetko lepšie a je aj viac srandy.

Tento víkendový event by bol presne o tomto všetkom – spriateliť sa s diskomfortom – naučiť sa ako aj teóriu ako funguje horméza (pozitívna adaptácia na stres), ako funguje otužovanie, lezenie, varenie a podobne, užiť si celý víkend plný všetkého, čo nám počas pracovného týždňa chýba, spoznať rovnako naladených ľudí a povedať si, že to bol top víkend.

Ja by som to zorganizoval, trúfol si odfacilitovať nejaké časti a pozval ďalších borcov, ktorí by nás ostatných mohli naučiť napríklad strieľať z luku, hádzať nožom, sekať drevo, variť divinu, liezť po skalách (základy) a podobne. Pozval by som tiež zdravotníka, ktorý by bol pripravený dať prvú pomoc, ale neľakaj sa, ozaj nechcem ísť do extrémov, no na druhej strane bezpečnosť je prvoradá (a aj na OCR pretekoch je vždy pre istotu prítomný zdravotník). Plus určite chcem, aby sme sa všetci učili jeden od druhého, zdieľali skúsenosti, ale aj obavy a spoločne to prekonávali a rozširovali tak svoju zónu komfortu.

Ak by ťa niečo také zaujalo, klikni sem a nechaj mi tu svoj email.

Tento článok ide na necelých 1000 subscriberov môjho newslettra, open rate je niečo nad 50%, click rate cca 20%, určite to nie všetci dočítajú do konca + pozrú si to aj moji kamoši na facebooku, tak hovorím si, že ak mi do stredy nechá email aspoň 20 ľudí, tak je o to záujem a idem na to, ak menej, tak fuck-it. :)

Nechať email je samozrejme úplne nezáväzné, k ničomu sa nezaväzuješ, ja to dám dokopy a ak ťa to nezaujme, tak nemusíš ísť, ale zase nechaj ho iba vtedy, ak si reálne vieš predstaviť, že pôjdeš na víkend niekam do hôr, kde sa bude vstávať skoro, nebude tam signál, bude sa veľa hýbať, učiť nové veci, chodiť mimo zónu komfortu, čeliť výzvam, netýrať sa, ale trochu viac sa spriateliť s tým diskomfortom (a rovnako naladenými ľuďmi). Ak to čítaš neskôr ako v stredu, kľudne nechaj aj tak a ja ťa updatem, že v akom je to stave :).

Možno je to totálna hovadina, ale ak by o to bol záujem, tak by som sa na to vrhol, vo svojom voľnom čase, s cieľom urobiť niečo nie pre zisk, ale nech je fun, nech sa dá dokopy dobrá partia a možno z toho vznikne pravidelné stretko kamošov diskomfortu a keď aj nie, aspoň bude fasa víkend a spoznám zopár nových ľudí, ktorí tiež platia za to, aby sa plazili v mraze pod ostnatým drôtom, s ktorými sa potom isto uvidím na nejakých OCR pretekoch, na otužku a na podobných aktivitách 😃

Cheers!

Don’t be shellfish :) zdieľaj!

Nazdar, volám sa Mišo, mám 28 a som tréner, podnikavec, športovec, syn, otužilec, riaditeľ, fanúšik, cestovateľ, frajer, bloger, lektor, brat, kamoš - pre každého niekto iný, ale vždy sa snažím byť proaktívny, prítomný v okamihu, vedome chodiť mimo svoju zónu komfortu, byť efektívny a nezabudnúť si ten život aj užívať. Na konci skoro všetkého zvyčajne píšem "cheers!", tento blog robím vo voľnom čase a keď chceš ostať v kontakte, budem rád ak sa subscribneš na môj newsletter. Cheers! :)

Čo tak dostávať všetky moje nové články priamo na tvoj email? Nič to nestojí, 100% žiadny spam a z odberu sa dá hocikedy odhlásiť.

1 Comments

Leave a Comment.