Prečo ešte nie si sám sebe pán alebo 5 pravidiel lifestyle designu

Toto je checklist pre ľudí, ktorých fascinuje žiť svoj život kompletne podľa seba. Moderne sa to nazýva lifestyle design a v tomto článku nájdeš taký malý sumár toho, kde začať a ako to robiť poriadne.

Poznám veľa ľudí, ktorí čítali seba-rozvojové knihy ako The 4 Hour Work Week či The Art of Non-Conformity a začali aplikovať rady z nich do svojho života, aby získali príjem, mali viac času, plnili si sny, cestovali po svete, vešali fotky na instáč a podobne, no akosi sa im to nedarí a tak usúdili, že je to nejaký odžub…

Pozor, len preto, že ti polievka vykypela, to neznamená, že to je zlá polievka – možno áno, možno nie, ale ak to máš zistiť, tak ju konečne uvar poriadne!  Ďalej nehľadaj, v tomto článku dostaneš tipy, ako na to. Týchto 5 pravidiel sa mi osvedčilo najviac a budem rád, ak ti pomôžu tiež. Carpe diem! :)

1) Je lepšie zvoliť skvelý recept a uvariť ho priemerne, ako zvoliť priemerný recept, no uvariť ho perfektne.

Prvé pravidlo lifestyle designu hovorí o tom, naučiť sa hľadať tie najlepšie recepty a nie najlepšie varechy :) Snažiť sa byť efektívny nie je lenivosť, je to šikovnosť. Častokrát máme hromadu cieľov, no sami si cestu k nim komplikujeme tým, že nemáme správne postupy.

Ak chcem pokosiť trávnik, rýchlejšie a lepšie to spravím s kosačkou ako s nožnicami… je to snáď lenivosť? Nie, skôr zdravý rozum. No predsa naň zabúdame – snažíme sa cestovať v obdobiach, keď je to najdrahšie (hoci mimo sezóny je to 3x lacnejšie), nedostatok talentu sa snažíme vyrovnať 3-násobnou snahou (namiesto toho, aby sme robili veci, v ktorých sme dobrí prirodzene), no a na záver, na marketing využívame metódy z roku 1987 ako TV či letáky, hoci dnes všetci žijú na mobiloch…  Zopakujem to: Snažiť sa byť efektívny nie je lenivosť, je to šikovnosť! Zahoď nožnice a naštartuj kosačku, alebo, robotického laserového sluhu, čokoľvek je efektívnejšie.

Spomínam si na to, ako som sa chcel konečne naučiť zhyb – nikdy som sa ani za nič nevedel vytiahnuť na hrazde. Mohol som aj zodrať kladku, na ktorej som cvičieval chrbát, pridával som závažia, no keď som prišiel na hrazdu, tak nič… Mal som trénera – nič… Robil som zhyby s dopomocou – nič. Potom som sa dozvedel o metóde negatívnych opakovaní… Začal som ich robiť a za chvíľu som strúhal prvé zhyby! Najlepšie na tom bolo to, že drahé stroje nepomohli, viac tréningu nepomohlo, ale keď som robil negatívne opakovania hoci aj vonku na vešiaku na prádlo, tak som sa k nim dopracoval.

No a ešte jeden príklad – vždy som sa chcel naučiť skoro ráno vstávať – robil som pre to všetko, skúšal ísť skôr spať, či trénovať počas dňa ranné vstávanie, aby som chytil rutinu (true story, bolo to mega vtipné, normálne som poobede zaliezol do postele v pyžame, nastavil budík na čas o 5min a urobil všetko, akoby som vstával – umyl zuby, obliekol sa, potom keď som spravil všetko, som sa dal zase do pyžama a zopakoval to :D však poctivý tréning, nie? :)) ale išlo to horšie ako čokoľvek, ráno bolo ráno a nie poobedie – bojoval som s budíkmi, posúval ich, liezol dlho z postele, nebavilo ma to, no proste tyrania. Potom som našiel jednoduchý hack – začal som si hľadať práce, ktoré vyžadovali skoré vstávanie a poviem ti, nepamätám si jedenkrát (!), čo som kedy za posledné 3 roky posunul budík alebo dlho liezol z postele – to je jedno, či budík zvonil o 6:30 alebo 4:15, proste hneď ako zazvonil som dostal adrenalín, precitol som, vedel som, že niekde musím byť a keď tam nebudem, bude zle a zrazu som so vstávaním nemal problémy.

V lifestyle designe sú disciplína, precíznosť a prílišná námaha preceňované – hľadaj také nástroje, ktoré ich ani nevyžadujú, šetri si ich na iné aktivity a všetko pôjde ľahšie.

2) Čo z toho, že pracuješ z pláže, keď tam nie je wifi a ty potrebuješ poslať email…

Možno ste tiež niekedy videli reklamu nejakého lifestyle design kurz, ktorý vám sľubuje, že po jeho absovovaní budete mať veľa peňazí, veľa času a budete môcť pracovať na svojom laptope z pláže, sŕkajúc mojitko a usmievajúc sa pri pohľade na svoje bankové konto…

Teraz nejdem hodnotiť to, či je to totálna kravina alebo niečo, čo ťa urobí šťastným – neviem, niekoho áno, niekoho nie, idem sa skôr vyjadriť k plneniu si snov, ktoré našimi snami ani nie sú.

Ja sám som si myslel, že práca z pláže je presne to, čo chcem, až kým som zistil, že som sa dal len zblbnúť reklamou :)

Dôvody:

  • Na 9 z 10 pláži nie je wifi – problém číslo jedna
  • Keď aj niečo robíš (napr. píšeš veci offline), na pláži je ostré slnko a veľmi zle vidno na screen.
  • Na pláži nemáš písací stôl ale lehátko a noťas v lone – ten ťa páli a stehná máš mokré od potu.
  • Vždy sa ti do klávesnice dostane piesok. Neviem ako, ale proste vždy :) Nie moc príjemné.
  • Mojitko si nad noťasom nedám, lebo by som si ho akurát tak oblial a zničil noťas.
  • Na veľa pláží chodia predavači / iní ľudia / psy / deti / vtáky / kraby a to maximálne narúša produktivitu
  • Na pláži si chcem užívať pláž a vodu a piesok a vnímať to tam a nie robiť niečo, čo sa lepšie robí inde.
  • Celkovo  život na tropickom ostrove je pre mňa proste za nejaký čas NUDA a chcem ROBIŤ veci.

No a teraz si predstav, že by som si povedal, že zarobím 500 000 € a potom si kúpim domček na pláži a odtiaľ budem trošku pracovať, vieš ako, spravovať portfólio a užívať si ostrov. Venoval by som tomu 5-10 rokov života naplno, aby som potom zistil, že to je úplný fail a chcem sa vrátiť späť! :D ja viem, že to znie ako groteska, ale bohatí a „úspešní“ ľudia sú často prázdni a naháňanie sa za cieľmi, ktoré ich nerobia šťastnými v tom má iste svoj podiel viny. Neurob tú istú chybu…

Ak sa nechceš dať ojebabrať, mám pre teba dva tipy…

Prvým je, ešte predtým ako podmaníš všetko dosiahnutiu svojho „ideálneho“ života, mini-testovať svoje ciele v malom. Ak si chceš raz kupiť ferrari a hovoríš si, že toto by tvoj lifestyle vypimpovalo, tak skús si najprv našetriť na jeho požičanie na víkend – ak ťa po 2 hodinách jazdy prestane baviť, je lepšie zistiť to predtým, ako si ho kúpiš :) Rovnako ja som mini-testoval podnikanie z pláže a ostrovné životy a som rád, že som vychytal muchy už teraz a nie v štyridsiatke – neznášam totiž ľútosť, ten pocit, keď sa pozriem späť a poviem si, že „dokelu, to bolo hlúpe“ – a neviem si predstaviť, že by som si naozaj našetril pol melóna a potom zistil, že sa nudím :) Inak o tom je aj lifestyle design – nečakať do dôchodku na plnenie si svojich snov, žiť už teraz a keď aj urobíš chyby, tak lepšie zistiť teraz a stále niečo zmeniť, ako potom po 70tke…

Druhou radou je nájsť ľudí, ktorí dosiahli presne to, čo chceš a spýtať sa ich, aké to je – dobré aj zlé veci. Nepýtaj sa ľudí, ktorí to mali a už len spomínajú na dobré, ani tých, ktorí sa o to ešte len snažia a nikdy to nevyskúšali – nájdi si pár ľudí, ktorí si napr. dali za cieľ mať sixpack a potom ho aj dosiahli – zisti, čo to obnášalo, či sú šťastní, či by do toho išli znova, skús ísť naozaj do detailov – možno zistíš, že to za to nestojí – alebo naopak, potvrdíš si, že to čo chceš, je to, čo NAOZAJ chceš a to ťa ešte viac nakopne! V tomto sa nešetrím a pokiaľ mám nejaký takýto cieľ, zisťujem si čo najviac o tom, aké to je, od druhých a snažím sa učiť na ich chybách… Naposledy som začal robiť gymnastický silový tréning (GST), začal som na vlastnej koži, lebo osobnú skúsenosť a mini-testing nič nenahradí, ale popritom som sa aj pýtal na skúsenosti ostatných a tak ešte predtým, ako som si nakúpil drahé produkty, či upísal sa na nejaké programy, som zistil, že toto do budúcna nie je pre mňa a tak som od toho upustil… Otestoval som, dotazoval som, prehodnotil som… Ušetril som vyše $500 na produkty, ktoré som si chcel nakúpiť… Prestal som cvičiť? Jasné, že nie, zobral som si z GST to dobré a vrátil som sa späť k svojmu silovo-kondičnému hybridnému tréningu, ktorý mi vyhovuje…

Lifestyle design je rebrík, ktorý ťa niekam dostane – bacha ale, aby si ho neoprel o zlý strom. Šanca je vždy, ale riziko sa dá znížiť a práve na to používam mini-testing (vyjsť pár priečok rebríka a pozorovať) a dotazovanie druhých (spýtať sa tých, ktorí sú hore), za predpokladu, že sú ľahko zrealizovateľné a možný „zisk“ je vyšší ako možná „strata“… Asi ako s komerčným poistením – ak mám veľa čo stratiť a poistka je lacná, idem do nej. Ak mám málo čo stratiť a poistka je drahá, tak ju neriešim…

3) Pre telo do plaviek potrebuješ dve veci – telo a plavky.

Chytrolín ten Mišo, že? „Fuck you Mišo! :D“ Počkaj ešte – tento point totiž hovorí o tom začať byť praktický ohľadom svojich cieľov. Povedzme, že vieš, čo chceš. Teraz je na čase pozrieť sa na to, či to bude 10-ročná púť, alebo to môžeš mať do polroka. Musíš to kupovať alebo sa to dá aj požičať? Chápeš.

Ak budeš mať zrátané, koľko času a peňazí stoja tvoje ciele a čo pre ne musíš spraviť, tak často zistíš, že svoje sny si vieš splniť aj bez toho, aby si mal/a milióny na účte a nekonečnú slobodu. Osekaj bullshit a prejdi k veci – čo pre to naozaj treba urobiť?

Ak sa chceš potápať so žralokmi pri Sudáne ako milionári, čo tak zistiť si, koľko to reálne stojí? Len preto, že to robia zvyčajne milionári a videl si to v reklame na snobský život to ešte neznamená, že musíš byť milionár, aby si to mohol robiť tiež.

Ak si spravíš skutočný research, zistíš, že aj toto leto sa potápali so žralokmi bežní turisti, lebo letenky našli za 500€ spiatočnú aj s busmi dokopy, ubytko bookli cez airbnb za 100€ a samotné potápanie stálo 150€ na hlavu ak sa zorganizovali do väčšej skupinky – tak vidíš, v skutočnosti potrebuješ 750€ a týždeň dovolenky a nie milióny na účte a slobodu nepracovať…

Buď praktický ohľadom svojich cieľov a nerob z komára somára… Ak ťa v tomto zaujímajú moje skúsenosti a detailnejší návod, mrkni si môj článok Je plnenie svojich snov naozaj také ťažké?

4) Ak chceš zoťať strom, naostri si sekeru 

Einstein vraj raz povedal, že ak bude mať hodinu na vyriešenie problému, strávi prvých 55 minút definovaním toho, čo je vlastne problém. Drevorúbač vraj povedal, že ak bude mať pol dňa na rúbanie stromov, tak prvú polhodinu strávi ostrením sekery. A Mišo Duchoň povedal, že existuje určitý dôvod, prečo si dáme najprv dole gate a až potom vykonáme svoju potrebu a nie naopak…

Na poradí aktivít záleží. Nestačí si len vyhrnúť rukávy a začať makať – ešte predtým je dobré začať tak, aby bol zvyšok makania ľahší, či efektívnejší a konečný výsledok čo najlepší. Preto je dobré nájsť tzv. „Lead domino„.

Lead (vedúce) domino – je také domino, ktoré keď padne, spustí lavínu a v konečnom dôsledku toho spadne najviac. Alebo taký cieľ, ktorého splnenie urobí ostatné ciele ľahšími.

Ak máš dnes ciele napísať 3 rôzne články, vybaviť 4 telefonáty a upratať si kancel, je dobré začať uprataním kancla a zvyšné dva ciele tak pôjdu ľahšie, lebo budeš mať vo veciach poriadok a keď budeš niečo hľadať, nájdeš to rýchlejšie…

Spomínam si na to, ako som predminulé leto začal veľa vecí optimalizovať – byť viac fit, viac čítať, stihnúť viac a žiť lepšie. Vieš čo bolo lead domino? To, že som si kúpil bicykel. Táto 100-eurová investícia do solídneho bajku z druhej ruky uľahčila všetko ostatné – začal som sa všade premiestňovať na bicykli, čo mi umožnilo napočúvať hodiny a hodiny audiokníh a podcastov. Ďalej, bol som prirodzene viac fit aj bez pridávania tréningových jednotiek, lebo 40min denne v buse som nahradil 40min na bicykli. No a na záver, každé ráno som začal pohybom, čo ma vždy nakoplo, tréningy boli akčnejšie, čo ma ešte viac nakoplo a zvyšok dňa som začal vždy veľmi vysoko – naopak, ísť v buse ma vždy lákalo fejsbukovať, potom som sa cítil neproduktívny, nebol som taký nakopnutý a dostával som sa do negatívnej špirály. Možno to znie ako haluz, ale kúpiť si bajk bolo moje lead domino.

Keď sme sa s Jankou rozhodli začať viac cestovať, lead domino bolo to, že sa naučila hľadať lacné letenky – nebolo to možno jednoduché, ale na nich sa to už začalo nabaľovať, už keď sme mali spiatočnú letenku pod 300€ na Seychelly, prinútilo nás to hľadať aj rovnako lacné ubytko a ďalšie triky, Janka o tom začala blogovať, začalo ju to baviť, spoznala ľudí, naučila sa nové veci, mali sme z predchádzajúcej dovolenky ušetrené prašule, mohli sme ísť na ďalšiu, našla ďalšie letenky, napísala ďalšie blogy… Lead domino pre naše cestovanie a potom aj pre jej podnikanie bola schopnosť nájsť lacné letenky.

Niekedy to lead domino nájdeš náhodne, inokedy pragmaticky. Máš dve možnosti – ak ho zhodíš náhodne, tak si všimni, ktorým smerom začali padať ostatné dominá a pokračuj v ňom. Ja som sa raz ocitol na jednom školení, na ktoré som veľmi váhal, či naň ísť – bolo drahé, zo začiatku sa mi nepáčilo a nemal som žiadny plán, že by to niekam viedlo – ale postupne sa spustila domino lavína, ktorú spustilo práve toto školenie – získal som na ňom mnohé kontakty, vedomosti, skúsenosť, certifikát a ako sa spustila lavína, využil som ju naplno… Toto bolo náhodné lead domino, ale bolo a keď som ho zbadal, využil som ho.

Druhá možnosť je, keď ho nájdeš zámerne. Ja som vždy chcel začať otužovať, ale nevedel som, ako na to. Pamätám si, ako som skúšal sprchy, ale nemal som v tom žiadny systém a celkovo som tápal. Potom som sa rozhodol nájsť niečo, čo to všetko spustí a tým niečím bol 30-minútový telefonát s Michalom Lakatošom, zakladateľom Ľadoborci Slovensko, ktorý súhlasil vysvetliť mi všetky základy, ako na to, tréningy, skupina, všetko – to spustilo lavínu a dnes som v ľadovej vode ako doma.

Lead domino je ručná brzda, ktorú, keď odistíš, veci sa dajú do pohybu!

5) Ak máš viac ako 3 priority, tak nemáš žiadne

Dnes každý dokáže stráviť 12 hodín denne v práci, kde vkuse iba hráš emailový ping-pong, zvoní ti telefón, si na firemnom chate, beháš po meetingoch a nestíhaš sa ani vysrať – ale pozor, umením nie je byť „bizy“, umením je byť produktívny. V preklade – na čom záleží je output, ktorý dosiahneš, nie čas, ktorý ti to zaberie…

Veľa ľudí hovorí „nemám čas“, akoby to bola nejaká nekontrolovateľná veličina a čakajú na to, kým ten čas nejako zázračne budú mať. Prekvapko: čas sa nedá „nájsť“, čas si treba spraviť a to tak, že namiesto snaženia sa povedať čo najviac aktivitám „áno“ sa najprv uistíš, že čo najviac aktivitám povieš „nie“ a to čarovné „áno“ povieš len tým naozaj vyvoleným. Volá sa to prioritizovanie.

Slovo „priorita“ pôvodne v anglickom jazyku ani nemalo množné číslo – označovalo totiž tú najdôležitejšiu vec – ako môže byť viacero najdôležitejších vecí?, je to oxymoron, ale dobre teda, povedzme, že 3 priority sú v skutočnosti 3 najdôležitejšie veci. Nedostatok času je proste len nedostatok priorít…

Najlepšie je, že či sa ti to páči, alebo nie, aj tak raz zomrieš, navyše nevieš kedy, tak prestaň tráviť desať hodín vecami, ktorými by si čas ani tráviť nemal a ak aj nimi tráviť čas musíš, tak tie veci nerob desať hodín, ak sa dajú spraviť za dve a radšej stráv zvyšných osem hodín niečím skutočne užitočným, na čo by si inak ani nemal čas.

Tu sú základné koncepty stojace za osvieženie:

  • First things first Stephena Coveyho – rozdelenie aktivít podľa dôležitosti a urgentnosti – to, že je niečo urgentné neznamená, že to máš robiť. Dôležitosť pred Urgenciou.
  • 80/20 Vilfrieda Pareta – ktorých 20% aktivít prináša 80% výsledkov? Zameraj sa na tie! Ktorá malá časť činností ti naopak prináša väčšinu bolehlavu? Identifikuj a buď eliminuj alebo deleguj.
  • Podnikateľský mýtus Michaela Gerbera – super kniha – uisti sa, že sa z teba nestáva „bottle neck“ ale naopak, že buduješ štruktúry, ktorých rast nie je priamo úmerný tvojmu času (inak ťa jebne)
  • Parkinsonov zákon – ktorý hovorí, že práca zaberá toľko času, koľko si na ňu vyhradíš času. Ak budeš na emaile 3 hodiny, natiahneš vybavovanie emailov na 3 hodiny, ak budeš mať iba 30min, vybavíš všetko za 30min.

Dám ti konkrétny príklad z mojej praxe, ako používam tieto 4 koncepty:

First things first (alebo time-management 4. generácie) je veľmi užitočná pomôcka plánovania dní a týždňov, zvyčajne si nakreslím na papier kvadranty a do nich zakresľujem aktivity. Keď tak neurobím, inštinktívne konám presne naopak – podľa urgentnosti a na dôležité veci neostane čas…

80/20 aplikujem vždy, keď potrebujem „big picture“, zvyčajne to ide ruka v ruke s plánovaním a často podľa toho preriedim svoje plány, nech ostanú tie naj (ktoré nemusia byť zrovna naj z pohľadu dôležitosť/urgencia), alebo aj, keď niečo analyzujem spätne, zisťujem, čo prinieslo najviac za najmenej času a naopak, čo ho zhltlo najviac a prinieslo akurát tak stres :).

Podnikateľský mýtus si občas prelistujem, keď sa vrhám na nový projekt. Koncepty z tej knihy sú koncepty, ktoré sa snažím využívať všade, ak si ju nikdy nečítal/a knihu, poviem ti napr. to, že ak máš online team, vždy je lepšie urobiť raz poriadny videonávod (na niečo) a poslať všetkým link, ako nemať návod žiadny a každému všetko vysvetľovať individuálne cez messenger / skype / inak…

Parkinsonov zákon som začal aplikovať na veci, ktoré ma nebavia, ale musia byť spravené. Začal som už na vysokej, kedy som sa začal učiť na nudnú skúšku až vtedy, kedy som reálne musel, čo znížilo stres, ušetrilo čas a zvýšilo produktivitu, dnes sa mi osvedčuje napr. ísť niekedy nakupovať 15-20min pred zatvorením Lidlu, aby som sa uistil, že v ňom nestrávim hodinu a pol zajebávaním sa čítaním etikiet a zložení, ako sa mi zvyčajne podarí, keď mám priveľa času :).

Čas sa nedá šetriť, dá sa ale zvýšiť jeho „návratnosť“ tým, že ho investuješ na tie najlepšie aktivity. Rovnako ja sa nesnažím pracovať menej – snažím sa pracovať lepšie.

Záver a zopáčko

Lifestyle design v skutočnosti nie je žiadna veda, je to staré odvetvie vylepšovania svojho života, máme vrodenú vôľu hľadať skratky a snažiť sa o to, mať sa lepšie. Len jediné, čo sa zmenilo, je neskutočný informačný chaos. Reklamy a billboardy nám vsugerovávajú fiktívnu realitu, motivačná literatúra nás motivuje k množstvu somarín a keďže trávime svoj život na sociálnych médiach, kde väčšinou každý svoj život prikrášľuje a nafukuje, nadobúdame pocit, že s nami niečo nie je v poriadku, ak necestujeme, nemáme sixpacky a neusmievame sa 24/7. Byť v takejto dobe sám sebou je ťažké. Lifestyle design nie je príčina tejto doby, ale jej následok – je relevantný, má opodstatnie, len ho treba robiť poriadne.

Ak ťa bude tešiť žiť ako tvoji prarodičia – na dedine, bez internetu, pracovať na poli, chovať zvieratá a žiť v komunite, nemám proti tomu žiadnu námietku, práve naopak, bude happy, ak budeš happy – len uvedom si, že to nie je také jednoduché ako kedysi, keď to bol default, teraz sa potrebuješ do niečoho takého dostať a usporiadať si svoj život tak, aby to bolo možné – a toto tiež zapadá do lifestyle designu a nie len cestovanie, zarábanie, biohackovanie a používanie nových appiek.

V tomto článku som sa snažil dať ti čo najviac tipov, ktoré môžeš aplikovať v čo najširšom zábere. Pozor, stále sú to iba ďalšie informácie. Ako hovorí Derek Sivers, „ak by viac informácií bolo riešením, všetci by sme boli milionári so sixpackmi“.

Riešením je vedieť informácie použiť. Preto som sa snažil zamerať na princípy viac ako na konkrétne príkazy. Skús sa s tými princípmi pohrať, dosadiť si ich do svojej reality, debatovať s ostatnými, ale hlavne, skúšať a skúšať. Každá cesta začína prvým krokom, keď sa rozbehneš, bude dobre, ale chceš nabrať zrýchlenie a nie mlieť z posledného.

Potom so zrýchlením prichádzajú ďalšie hacky, vychytávky, skratky, návody a podobne. Tie sám o sebe zbožňujem a preto som o nich aj napísal článok Lifehacking bez anti-stresovej omaľovánky, ale ešte predtým, ako sa všetci vrhneme na šialené optimalizovanie a začneme bookovať letenky, by sme nemali zabudnúť na pravidlá, ktorými sa lifestyle design riadi a vracať sa k nim vždy, keď zistíme, že to zrýchlenie strácame.

Tento zoznam 5 pravidiel určite nie je dokonalý, ale jedno viem iste – keby som mal dať radu svojmu mladšiemu ja (objavujúcemu seba-rozvojovú literatúru a namotivovanému byť pán zemegule), tak by som mu do minulosti poslal tento článok.

Cheers! ;)

Mišo

Zdieľať tento článok

--------------------

Čauko, ďakujem za dočítanie článku až do konca, si super! Mám pre teba ponuku, čo tak dostávať všetky moje nové články priamo na tvoj email? Nič to nestojí, 100% žiadny spam a z odberu sa dá hocikedy odhlásiť.

1 Comments

Leave a Comment.