Nerobme ľuďom lepšie jedálničky – naučme ich lepšie rozmýšľať! Rozhovor s Jánom Stašom

Priatelia, v tomto článku som sa porozprával s jedným z najinteligentnejších výživových poradcov, akých poznám – s Jánom Stašom.

Moje názory na výživu poznáte – ak dáš človeku rybu, nasýtiš ho na deň, ale keď ho naučíš chytať ryby, nasýtiš ho na celý život. A tiež že rada „jedzte proste normálne a nič nepreháňajte“ je síce pekná v teórií, ale často veľmi nepoužiteľná v praxi pre ľudí, ktorí majú problém s nadváhou

Ale tento článok nie je o mne, je o niekom inom – o mojom kolegovi a kamošovi, Jánovi Stašovi, ktorý súhlasil odpovedať na niektoré moje a aj vaše zvedavé otázky. Verím, že vám dá interview veľa, minimálne mne dalo! Poďte sa zoznámiť.

jan_stas_lektor1

Ján Staš v akcií – vzdelávajúci ľudí o výžive

Kto je Ján Staš:

  • Tréner a výživový poradca, mentee legendárneho Ivana Macha
  • Posledné 4 roky lektor pre NUTRIS na školeniach a kurzoch o výžive
  • Manažuje Alianciu Výživových Poradcov (AVP)
  • Spoluorganizoval nedávnu konferenciu FOOD21 v Prahe
  • Dlhé roky sa aktívne venuje športovému lezeniu a kick-boxu, v oboch pôsobil ako tréner
  • Všetko toto stíha popri vysokoškolskom štúdiu ekonómie s focusom na behaviorálnu ekonómiu a psychológiu
Ján Staš je aktívny športovec a aj tréner

Ján Staš je aktívny športovec a aj tréner

Jano je pán!, keď sme sa zoznámili na prvom školení, tak mal dvadsaťjeden, ale názorovo a vedomostne jeden z najlepších lektorov na celom školení. Vždy, keď som dával nejakú referenciu na knihu alebo metódu, tak vedel, o čom hovorím. Žiadny zástanca nejakého radikálneho smeru, iba veľmi zdravý a ešte zdravšie rozmýšľajúci človek, ktorý by ste chceli, aby vám skonzultoval to, ako sa stravujete. Som veľmi rád, že súhlasil s tým, aby pre Vás odpovedal na pár otázok, ktoré som mu položil. Enjoy, rozhovor s Jánom Stašom ;)

* * * * * * *

M.D.: Žijem podľa pravidla 80/20 – hľadám 20% metód, ktoré prinášajú 80% výsledkov. Ktoré 3 by si povedal, že sú to v oblasti umenia „byť fit“?

J.S.: Pre každého tých „20“ predstavuje trochu či úplne niečo iné. Ak by som to mal obsiahnuť čiste racionálne, tak to zrejme bude spánok, ktorý má väčšina ľudí už poriadne “sprasený“ (ako homozygot „sovy“ som bol dlho jeden z nich). Za dobrým a kvalitným spánkom sa skrýva oveľa viac, než si väčšina ľudí myslí. Okrem mnohých veľmi dôležitých endokrinných, nervových a iných biochemických mechanizmov si dovolím tvrdiť, že jeho kvalita vlastne predurčí vývoj celého dňa, penzum energie, ktoré bude mať človek k dispozícii a nepriamo teda aj objem vôle (morálne voľných vlastností) na plnenie nejakých nepríjemných úloh.

Ďalej asi nikoho neprekvapím keď poviem PRAVIDELNÝ pohyb. Na pohyb ľudia počujú lepšie ako na šport (toho sa obvykle desia). Najlepšie taký, ktorí ich bude (aspoň v začiatkoch) baviť a kde im to ako tak pôjde. Konzistencia a biochémia za pár mesiacov spravia svoju prácu a človek v ňom neskôr začne nachádzať nielen radosť, ale aj patričné uspokojenie. Všetci si tak na tréningoch vlastne vychovávame (alebo sa o to aspoň snažíme) „pozitívnych závislákov“.

Jano sa vo svojom čase okrem kickboxu a iných aktivít venuje aj lezeniu

Jano sa vo svojom čase okrem kickboxu a iných aktivít venuje aj lezeniu

Ak mám spomenúť aj zložku „strava“, tak by som povedal, že je to výber 20-30 potravín, na ktoré mám skutočne spoľah, sedia mi, cítim sa po nich dobre, viem ich pomerne jednoducho zohnať a pripraviť. Dnešné klišé „pestrej a vyváženej“ stravy (pod ktorou si takmer nikto nedokáže nič konkrétne predstaviť) si väčšina ľudí s trochou nadsázky asociuje s tým, že ráno začína kašou zloženou z 15-tich „superfood“ ingrediencií, na obed má sushi a huby shitake a večer žraločie plutvičky. Podobný ošiaľ vydrží pár dní, než sa to vráti do pôvodnej roviny z časových, finančných či „energetických“ dôvodov. Veľký sortiment potravín, v ktorom sa navyše nevieme vyznať, nás vlastne robí nešťastnými. To už dnes z behaviorálneho hľadiska spoľahlivo vieme, že táto rozhodovacia paralýza je jeden z psychologických faktorov úzkostí a podobne. Takže to častokrát človek (neuvedomele) vzdáva s tvrdením „aj tak všetci raz zomrieme“, „telo má ísť do hrobu zošrotované“, „ani tí odborníci sami nevedie čo je správne“ a podobne. Ďalšou skutočnosťou, ktorá s touto témou značne súvisí je fakt, že ľudia majú často dosť skreslené predstavy o tom, čo je „zdravé“ a čo je „nezdravé“. Veľa potravín (napríklad zdravý ovocný fruktózový cukor) dnes nosí „zdravý kabát“ neprávom a sú viac či menej výsledkom nejakej vyššej lobby. Aj v tomto smere je veľmi dôležitá edukácia, ale to by už bolo na dlhší rozhovor. V skratke tak každému odporúčam (aspoň na začiatku) premyslený výber niekoľkých vhodných „super potravín“, ktoré danému jedincovi sadnú, a ktoré sa naučí intuitívne rotovať, neskôr i vhodne časovať či kombinovať. Táto voľba urobí v štarte veľký poriadok vo vedomí človeka a trochu ho mentálne oslobodí.

Súhlasím! Čo sa kvalitného spánku týka, vedel by si mi dať svoj osobný „to-do“ a tiež „not-to-do“ list?

Osobný to-do list

  1. absolútny ideál z hľadiska top regenerácie by bolo zaspať pred 23.hod. V horšom prípade pred polnocou
  2. ďalším ideálom je rozhodne nezaspávať na alkoholový alebo hyperglykemický stimul :) síce to človeka dobre „zalomí“ ale o kvalitnom spánku sa asi baviť nemôžeme.
  3. spať v úplnej tme a ideálne „neobkľúčený“ elektronikou. Na to sú už dnes veľmi solídne výskumy, ako nám napr. zaspávanie s telefónom robí z hypocampu „ementál“.
  4. s týmto bodom síce nemám osobné skúsenosti, ale z praxe viem, že väčšina ľudí je ešte pred spaním v ťažkom sympatiku, nevedia sa ukľudniť a dobre zregenerovať. Na to pomáhajú rôzne techniky mindfulness, čítanie, príp. je (nielen) pre týchto „psychicky vyťažených“ ľudí dobre praktizovať tzv. flow lístok (nazvite si to ako chcete). Človek si po celom dni zapíše zopár veľmi pozitívnych vecí a udalostí, ktoré sa mu podarili, silne „meaning-ové“ (zmysluplné) veci, ale aj čo zrovna nevyšlo, kde sú ešte „vypuklé“ medzery pre zlepšenie (v akejkoľvek oblasti na ktorú sa zameriava) a ako by to šlo nabudúce urobiť lepšie – taká konštruktívna kritika, ktorá ale absolútne výborne programuje mozog. Skrátka si za celým dňom tak nejak „upratať“ a mať vo veciach čisto a jasno. Toto som začal praktizovať aj ja a min. je to veľmi cenná spätná väzba.
  5. na záver sú tu vhodné kombinácie niektorých doplnkov stravy, ktoré môžu pomôcť synchronizovať denné rytmy a spánok dosť skvalitniť:
  • horčík + L-tryptophan
  • melatonín + L-tryptophan (funguje skvele)

Nemali by sa však brať dlhodobo (inak hrozí onen syndróm z odňatia) a látky hľadať skôr prirodzene obsiahnuté v potravinách (olomoucké syrečky :)).

Not-to-do list – asi to bude presný opak:

  1. zaspávať neskoro a/alebo v alkoholovom opojení. I keď je potom spánok 8-9-10 hodín, regenerácia (fyzická, mentálna, akákoľvek…) je výrazne horšia.
  2. vystavovať sa výraznému svetlu (vrátane modrého z elektroniky) poslednú hodinu pred spaním. Na to sú už dnes rôzne tlmené žiarovky alebo aplikácie pre elimináciu modrého svetla z elektroniky.
  3. nejesť príliš inzulinemické potraviny tesne pred spaním

Ak sa tebou príde obézny človek (BMI >30), chce schudnúť a “dať svoje telo dokopy”, ako reaguješ na tieto prípady:

  1. Povie ti, že mu nechutí zelenina.
  2. Je podľa svojich slov závislý na pečive a je preňho problém ho obmedziť.
  3. Nechce sa vzdať častého pitia alkoholu + k tomu jedenia chipsov.

1) (nechutí mu zelenina) – zo skúsenosti si dovolím tvrdiť, že VŽDY nájdeme nejakú, ktorá mu bude chutiť alebo mu zachutí, pretože sa ju naučí správne upraviť/pripraviť, resp. dochutiť. „Zdravá strava“ neznamená jesť surovú brokolicu (ako sa možno dočítajú v niektorých bulvárnych časopisoch) alebo do seba za jazdy droliť pufované racio chlebíčky. Ľudia časom zistia, že to ide i chutne, rýchlo a nie nutne drahšie (kopec krát je to presne naopak). Ďalšia vec je, že sa týmto ľuďom prirodzene časom menia chute, resp. obnovuje sa citlivosť na základné chute potravín. Je to vlastne koincidencia lepšej hormonálnej citlivosti, zmeny v črevnom mikrobiome, vyššej citlivosti chuťových receptorov (mi. v dôsledku toho, že už nie sú tak precukrený a/alebo presolený), atd.

2) (závislý na pečive) No, závislý nemusí byť len podľa jeho slov, ale aj úplne objektívne. Minulý víkend sme venovali celodennú konferenciu FOOD21 na tému závislostí (nie len) na jedle. A sú to v drvivom prípade práve títo páni a dámy s BMI nad 30, ktorí podliehajú roztodivným závislostiam s reálnym biochemickým základom. Vedia si poručiť, ale už sa nevedia poslúchnuť, povedalo by sa. V takom prípade nejaké striktné „škrty“ spravidla nefungujú a ani nie sú na mieste. Hľadáme zo začiatku lepšie alternatívy. V českých reťazcoch už nájdete veľmi kvalitné žitné kváskové (či iné) chleby, napríklad od pekárstva Mašek. Žitný chlieb navyše preukázateľne pomáha obnovovať inzulínovú senzitivitu (citlivosť) a kvasenie do značnej miery pomáha pretráviť obávaný lepok. Podobných spôsobov a kompromisov je (aspoň v začiatkoch) celá rada. V niektorých prípadoch dospejú až k tomu, že si mažú lučinu na papriku či kaleráb :)

3) (rád si dopraje alkohol a chipsy) – v prípade, že sa je už v nejakom pokročilom štádiu alkoholizmu (čo už dnes nie je žiadna rarita), moje rady by smerovali k špecialistom na tento problém. Do tejto doby som sa však osobne s podobnou situáciou nestretol. Z pravidla ide o spoločenské udalosti, počas ktorých ľudia odvedú pozornosť od práce a všedných denných činností, a ktorých je alkohol neoddeliteľnou súčasťou. I v tomto prípade sa pokúšame hľadať určité kompromisy a nepokúšam sa byť v tomto smere nejak striktne dogmatický. Z môjho pohľadu, to (takmer) nikdy to nie je „buď-alebo“ a existuje viac ciest na pomyselný vrchol optimálnej životosprávy. Zrejme najdôležitejšie v tomto smere je, aby u toho paradoxne neboli konzistentní, teda si vytvárali podobné zlozvyky. Ak uvediem nejaká ideálny príklad, občas večer si dopraje „dvojku“ kvalitného červeného vína (zrejme v horšom prípade pivo) a k tomu nejaké tie chipsy zo sušenej červenej repy :) Ale vážne, sortiment „zdravej výživy“, ktorý ide práve týmto ľudom naproti, je dnes už neuveriteľne bohatý, a tak dnes môžu ľudia skutočne aj zdravo snackovať a bez výčitiek si občas dopriavať niektoré svoje “nešváry“. Je to len o uvedomení si možností a príležitostí, ktoré v danej chvíli a situácii mám k dispozícii. Koľko krát ich stačí len poodhaliť, a hneď sa spustí špirála pozitívnej zmeny.

Ján Staš počas prednášania na nedávnej konferencií FOOD21, ktorú aj spoluorganizoval

Ján Staš počas prednášania na nedávnej konferencií FOOD21, ktorú aj spoluorganizoval

Keby si mohol bežnému človeku “hacknúť” jeho rozmýšľanie, aby si sa postaral o to, že bude fit (ako napr. V Matrixe, keď Neovi nahrali do mozgu čo potreboval), aké prvky rozmýšľania by si mu nainštaloval?

Boli by to, pre mňa osobne, tie najdôležitejšie. Za prvé je to jasnosť – jasnosť zámeru, jasnosť nejakého cieľa, alebo ako hovoríš ty, priority. Snažím sa, aby vo všetkom, do čoho sa púšťam, bol zámer a väčšinou aj vízia nejakého konca. Áno, aj tá cesta (činnosť, ktorá k tomu povedie) samotná je dôležitá, ako sa to dnes ďalekosiahle hovorí, avšak bez jasného cieľa (zámeru) skôr či neskôr dôjde v mysli k neporiadku a začne sa vytrácať veľmi silný oporný pilier. Človek začína racionalizovať, teda spätne si ospravedlňovať svoje rôzne činy, robiť ústupky a výnimky, byť nekonzistentný a nakoniec sa v tom strácať.  Samozrejme je potreba aj v tomto ohľade byť flexibilný a svoje ciele/jednanie prispôsobovať či modelovať vzhľadom k aktuálnym podmienkam (čas, financie, atd.). Ťažko sa deprimovať, že dnes nemôžeš ísť do fitka alebo si večer narobiť do práce krabičky, pretože nemáš čas, peniaze alebo chuť, keď si napríklad môžeš zacvičiť doma po práci (ale tam zas budeš vyzerať divne) alebo rôzne inak improvizovať, byť istým spôsobom flexibilný. Ak tam je zámer tak, ako hovorí môj známy, aj to, že sa prezlečieš do „cvičebného“, je už krok vpred.

Po tomto celom by som spomenul ešte 2 hlavné a pre mňa kľúčové zásady. Pravidelnosť (konzistencia) – kvôli tomuto nie som príliš zástancom tzv. „podvádzacích dni“ (tzv. „cheat days“, pozn. Mišo), resp. ich názvoslovia, pretože tým človek nadobúda pocit, že vlastne podvádza sám seba. S určitým nadhľadom sa aj občasné „prasenie“ dá brať ako súčasť cesty typu „3 kroky vpred a jeden vzad“. Vytvoriť si z toho v začiatkoch určitý systém a poriadok. Improvizácia je následne dôležitá, ale až v neskorších fázach.

Posledný „prvok premýšľania“, ktorý by som spomenul je taká „spokojná nespokojnosť“ alebo „nespokojná spokojnosť“. Byť rád za to, kde som (zoom-out), čo robím, ako sa vyvíjam, ale mať tam stále to „ALE“, vidieť medzery (zoom-in), učiť sa (na to človek musí mať trochu aj pokoru) a uvedomovať si vždy priestor pre zlepšenie. Taký ZDRAVÝ diskomfort, alebo inak povedané spochybňovanie samého seba. Zatiaľ čo človek, ktorý pochybuje je zmätený, človek, ktorý spochybňuje, to dostáva na ešte vyššiu úroveň. Východná kultúra má preto označenie „kaizen“, teda každým dňom malý krok za krokom ku predu.

Poďme na tú konzistenciu. Máš nejaké “vychytávky” ktoré používaš na vybudovanie pravidelnosti?

Najprv tomu z môjho pohľadu musí predchádzať onen jasný zámer, ktorý „osedlá nášho emočného slona“. Mať jasné prečo. Hlavne v prípadoch, keď je človek unavený a bez energie, v mozgu sa primárne vypínajú centrá zodpovedné za vôľové a zmieňované „morálne voľné“ vlastnosti. Takýto človek jedná v súlade s maximálnou komformitou a svoje jednanie si spätne racionalizuje (!), aby si ospravedlnil svoje jednanie. „Veď si to zaslúžim“, „je sobota“, „žijeme len raz“ – tieto frázy každý pozná, niekedy sú na mieste viac, inokedy menej alebo vôbec. Záleží na okolnostiach ale ak si to človek v hlave dobre štrukturuje, kvázi sa vnútorne motivuje, všetko je jednoduchšie a on bude vedieť, čo je potreba urobiť. Áno, potom na vyformovanie návyku či zmieňovanej „pozitívnej závislosti“ výborne funguje napr. committment contracts, pretože tomu pridajú nadšenie, vášeň – tí ľudia sa preto skrátka navyše nadchnú, ak je „niečo v hre“. A tam by to malo smerovať, život je z môjho pohľadu vlastne celý taká hra. Základ je vytvoriť si vlastné pravidlá a hodnoty, vlastné ciele a víziu, zvyšovať si svoje kompetencie a získavať spätnú väzbu – teda aj pravidelný tracking (alebo ten zmieňovaný „flow lístok“) je veľmi dôležitý a každému ho odporúčam.

Pri budovaní mojej konzistencie takmer v každej oblasti som (po predchádzajúcich procesoch) dlhú dobu používal jednoduché a rigidné heslo – “proste musím”. Teraz v tomto smere problém nemám a snažím sa intuitívne vnímať, čo je potreba urobiť vzhľadom k tomu, čo je v danú chvíľu priorita.

jan_stas_lektor3

Aké technológie (konkrétne appky/prístroje alebo kategórie) si myslíš, že budú formovať výživové poradenstvo a “stravovanie” v nasledujúcich rokoch?

Priznám sa, že mám v tejto oblasti strašne slabý prehľad, i keď verím, že nám tieto technológie zanedlho budú dosť kraľovať a som tomu veľmi otvorený. Čo sa týka bežne dostupných aplikácií a programov pre tvorbu tréningových plánov či výživových protokolov, tie sú väčšine dobre známe a verejne dostupné. Niektoré sú užitočné viac, iné menej. Venujem im pozornosť, ak ušetria čas a zefektívnia prácu bez toho, aby tým utrpela výsledná kvalita. A pokiaľ sa budeme baviť konkrétne o výživovom poradenstve, väčšinou, ak sa človek stane výhradne  „folder“ v počítačovom programe, ako tomu niekedy býva, z mojej skúsenosti kvalita značne trpí. Ale to je len môj subjektívny pohľad.

Niekedy tieto „vychytávky“ veľmi uľahčia prácu a ušetria čas, no niekedy neumožňujú vidieť a uvedomiť si všetko tak, ako by bolo potrebné. Z pravidla je to vždy niečo za niečo.

Na niektorých komerčných konferenciách som sa stretol prezentáciou futuristických projektov tvorby doplnkov stravy na princípe nutrigenomiky. Zatiaľ sú však, podľa mňa, tieto projekty rovnako ako samotná nutrigenomika len v plienkach. Ďalšou vecou je, že k nám tieto trendy (nielen) v oblasti výživy prichádzajú s tak 5-10 ročným oneskorením – 3-D printing jedla, tvorba doplnkov stravy a kozmetiky s priamym vplyvom na expresiu vybraných génov … určite to k tomu smeruje ale zatiaľ tomu príliš nevenujem pozornosť. Iste máš o tom omnoho väčší prehľad a poučil by si ma. Sám som nainštaloval hneď niekoľko užitočných appiek v nadväznosti na tvoj minulý článok.

Spomeniem však chystaný zaujímavý projekt, s ktorým ma pred pár dňami zoznámil veľmi inovatívny človek, Jan Starčevič, a to doména doktor.cz, ktorého cieľom bude práve združovať zdravotné, výkonnostné a ďalšie dáta o jedincovi na jednom mieste a z toho generovať ďalšie vhodné produkty a služby v čase. Online konzultácie, objednávkový systém vhodných špecialistov, trénerov a výživových poradcov, predaj doplnkov, atd.

Až sa s projektom zoznámim bližšie, budem o tom môcť povedať viac. Určite sa však tomuto projektu oplatí venovať pozornosť a zmieňovaný Honza Starčevič je podľa mňa jedným z tých ľudí, ktorí by podobné technológie a systémy mohli do ČR (potažmo na Slovensko) postupne prinášať. Nechajme sa prekvapiť.

Tvoja prognóza do budúcna, podľa toho, ako vidíš dnešné trendy a ako sa veci vyvíjajú, ako budeme fungovať vo výžive za 10 rokov?

Ak ostanem ešte pri tej výžive, pohybe a mentálnom nastavení, tak čisto z môjho pohľadu, ale možno sa mýlim, vzniká v ČR (neviem ako v ostatných krajinách) značná priepasť medzi ľuďmi. Na jednej strane sa veľmi rozširuje skupina, ktorá dbá o svoje zdravie, správnu výživu, navštevujú rôzne školenia, semináre osobnostného rozvoja, snažia sa byť osvietení :) atd. To je fajn, stáčajú sa do takej pozitívnej špirály, dostanú sa do tej správnej komunity ľudí a už to ide skoro samo.

Ako protipól tu vnímam skupinu ľudí, ktorá sa o podobné témy, a vlastne ani o samých seba, príliš nestarajú. Z praxe konzultanta mám skúsenosti, že títo ľudia bývajú pomerne dosť psychicky labilný a spravidla nemajú ani vo svojom živote príliš jasno. Ako by sa povedalo, všetko súvisí so všetkým. Ak budem pokračovať, túto skupinu by som snáď ešte rozdelil do pomyselných dvoch podskupín.

Jednu tvoria tí, ktorí „nerobia a nevedia“. Hovorím to s nadhľadom, avšak títo ľudia majú šancu niečo zmeniť, pretože sú ochotní si pripustiť svoje nedostatky a častokrát až bezmoc v danej oblasti. Základom obvykle býva, aby k tomu dospeli oni sami. V takom prípade to už ide pomerne rýchlo.  Toto sa v praxi zvykne označovať aj ako “IKEA efekt”, teda istým spôsobom priviesť človeka k tomu, aby na to prišiel on sám. Aby si to uvedomil on sám. Aby nadobudol pocit, že on je strojcom tejto myšlienky a zmeny (nie žena, ktorá mu stále nadáva J ). Na druhú stranu, ak je konzultant ten “chytrý vševed”, ktorý väčšinu času rozpráva, spravidla to k ničomu konštruktívnemu nepovedie. Stále bude on vo svojich očiach „chytrý vševed“, avšak daného človeka nijak zásadne neovplyvní, resp. len na veľmi krátku dobu. To isté platí pre prednášky aj pre mnohé ďalšie oblasti, ego nie je na mieste.

Tá druhá pomyselná podskupina je tá (iste takých každý dobre pozná), ktorí nerobia, ale vedia všetko (najlepšie). Ako sa má správne jesť (takže výživový poradcovia sú vlastne len akýsi šarlatáni či ezoterici), ako sa má správne cvičiť, no tak nejak, majú sami očividne problém so svojim zdravým, estetikou či osobnosťou. Hovorím výhradne z pohľadu „správnej výživy“, ostatné oblasti neposudzujem. Týmto ľuďom sa osobne snažím vyhýbať, k ničomu konštruktívnemu to spravidla nevedie.

Moja prognóza do budúcna? Nedovolím to nejako jednoznačne tvrdiť. Snáď len, že pod vplyvom nových informácií a správnych mienkotvorných ľudí pôjde postupne dopredu a k lepšiemu. Zlepšujú sa technológie, systémy, na vysokých školách sa presadzujú nové osnovy a vyučuje sa kritické myslenie (to hodnotím veľmi kladne), firiem so „zdravou výživou“ rastie ako húb po daždi (minulý víkend som sa na našej konferencii ani nestačil diviť, akými skvelými produktami idú ľuďom naproti), na športových súťažiach sa chytáme za hlavu, akú úroveň majú juniorské kategórie … Zrejme to záleží tiež na „prizme“ každého človeka, kam smeruje svoju pozornosť, či na prínosy alebo nedostatky a slabiny. Ja osobne vidím, vo svojej oblasti pôsobenia, veľmi dynamický pokrok a stále väčšie možnosti uplatnenia. To sú ale len moje subjektívne názory. Som ešte veľmi mladý na to, aby som mohol niečo objektívne posudzovať či prognózovať.

Jano vie ľuďom vysvetľovať veci veľmi inteligentne, preto už bol aj v televízií a preto som rád, že odpovedal aj na vaše otázky

Jano vie ľuďom vysvetľovať veci veľmi inteligentne, preto už bol aj v televízií a preto som rád, že odpovedal aj na vaše otázky

Otázka #1 od čitateľa Peťa: Aký je tvoj názor na tofu a sóju?

Túto problematiku by sme mohli rozoberať v niekoľkých rôznych doménach, ktoré vypovedajú o výhodách či nevýhodách sóje. Nič nie je jednoznačné, avšak z výživového hľadiska nevidím na konzumácii sóji žiadne extra výhody. Z môjho pohľadu (a nikto nemusí súhlasiť) sa v prvom rade jedná o pomerne nekvalitný a hlavne neplnohodnotný (absentuje niektoré metabolicky veľmi dôležité! syrné aminokyseliny, takže sa musí kombinovať s inými obalovinami či dopĺňať živočíšnymi zdrojmi) zdroj bielkovín. Niektorí odborníci sa zhodujú dokonca o potenciálnom riziku jej konzumácie z hľadiska jej pôsobenia na našu endokrinnú sústavu, imunitný systém (bohatá na histamín), niektoré jej látky pôsobia vo zvýšenej miere antinutrične. O niečo prospešnejšie sa javia jej fermentované verzie (fermentácia býva z výživového hľadiska obecne veľmi prospešná), ako natto, miso pasta, tempeh či kvalitná sójová omáčka. Pri fermentácii sóji však okrem mnohých prospešných látok vzniká aj vysoké množstvo glutamátu (veľká téma samo o sebe, vo zvýšenej miere môže pôsobiť excitotoxicky na neuróny, zvýrazňuje chuť jedla a do jedla a preto môžu v krajnom prípade viesť až k závislosti na týchto potravinách), takže by som v tomto prípade asi riadil onou rigidnou avšak všeobecne platnou “striedmosťou“ v konzumácii.

Problémom obecne býva, že na konzumácii sóji je primárne postavený jedálniček vegetariánov, resp. vegánov  (mnohé pseudo potraviny hraničiace až s bizarnosťou – sójové mäso, sojanela, sojanéza, sójová ryža, sójové vločky …), takže jej skrátka jedia moc!

Ďalšou veľkou problematikou býva, ako je obecne známo, jej genetická modifikácia, takže sa postupne (aspoň v západných zemiach) od jej konzumácie začína upúšťať.

Z pohľadu výživového poradcu vnímam sóju, s istou nadsázkou, ako akúsi „vycpávku“ v potravinách. Podobne ako fruktóza z kukurice v jej všemožných podobách bývajú maskovane takmer v 90% bežne dostupných potravín, a z pravidla so sebou dokonca nesú označenie „zdravé“ (veď fruktóza má predsa nízky GI a sója vysoký obsah fytoestrogénov).

Treba si však uvedomiť, že jak pri sóji, tak pri zmieňovanej kukurice či repke, ide v prvom rade o ekonomicky dôležité komodity! Je teda pochopiteľné, že sa ich konzumácia bude obecne odporúčať a spravidla hájiť.

Kontextov je teda mnoho. Nakoniec si každý musí urobiť sám úsudok, do akej miery je pre neho konzumácia tej či onej potraviny prospešná a ktorej sa bude v rámci prevencie radšej vyhýbať, rovnako ako je tomu u toľko diskutovanej pšenice či ďalších surovín.

Pod nátlakom mnohých serióznych informácií by som však hlasoval za to, aby sa niektoré potraviny (včítane zmieňovaných) prestali všeobecne odporúčať ako tzv. zdravé, pretože bývajú pre ľudí zavádzajúce, resp. len čiastočne pravdivé. Ľuďom teda pre vytvorenie zmieňovaného úsudku chýba potrebný kontext – kedy, ako, v akom množstve, pre koho.

Otázka #2 od čitateľa Petra: Aký je tvoj názor na Intermittent Fasting (IF) a kávu nalačno doobeda (samozrejme čiernu a bez cukru) a jej vplyv na zdravie?

Toto je otázka, ktorá si vyžaduje istú personalizáciu a nedá sa na ňu nejak paušálne odpovedať. Nedávno sme s Ivanom Machom spracovali obsiahle skripta o káve a pitnom režime (www.nutris.net), kde sme sa zaoberali aj touto problematikou.

Na IF dnes existuje rada serióznych prác a štúdií, ktoré potvrdzujú jeho možnú prospešnosť a veľké výhody z pohľadu regenerácie, zvyšovania antioxidačnej kapacity, lepšieho „bunkového zdravia“, atd. Rovnako je tomu u kávy. Dôležité je, aby sa to robilo dobre a zapadlo to do individuality daného človeka. Každý má totiž menej či viac odlišný metabolismus kofeínu či zloženie červeného mikrobiomu, ktorý taktiež veľmi rozhoduje o tom, či bude z kávy na lačno (rozhoduje aj aká, resp. ako pripravená!) daný jedinec prosperovať alebo nie. Ďalším aspektom je to, že pri IF spravidla vynechávaš jedno či viac jedál. Tie si musíš niekde vynahradiť. Nesie to so sebou penzum ďalším vedomostí a dovedností, ako si obstarať a pripraviť jedlo v ostatných chodoch, ktoré bude výživovo veľmi bohaté. Mnoho ľudí totiž ráno preskočí raňajky, na obed zje niečo na pumpe, resp. meníčko v kantýne a večer unavený to už, tak nejak, nerieši, a zje čo je po ruke. Títo ľudia budú naopak viac prosperovať (aspoň v začiatkoch) z pravidelného a systematického jedenia. Inak povedané, naučia sa správne stravovať.

Ak to zhrniem, veľmi záleží na okolnostiach využitia čiastočného hladovania v kontexte s individualitou daného jedinca. Nedá sa to brať v žiadnom prípade striktne dogmaticky. Ak ti však táto kombinácia „sedí“, zapadá do tvojho životného štýlu a minimálne sa cítiš lepšie a vitálnejšie, môžeš z nej dlhodobo prosperovať, jak z čiastočného hladovania, tak z kvalitnej kávičky, na ktorú ja osobne nedám dopustiť :).

Jano, diky moc za všetky informácie! Na začiatku sme sa bavili o téme „naučme ľudí lepšie rozmýšľať“ a myslím, že vďaka tvojim odpovediam sa to určite podarilo.

* * * * * * *

Priatelia, verím, že sa Vám rozhovor páčil, ale ešte viac, že vás niečo nové naučil, no a najviac, že s naučenými vedomosťami a novými pohľadmi niečo spravíte. Držím Vám na vašej ceste palce!

Cheers!

Mišo

Zdieľať tento článok

--------------------

Čauko, ďakujem za dočítanie článku až do konca, si super! Mám pre teba ponuku, čo tak dostávať všetky moje nové články priamo na tvoj email? Nič to nestojí, 100% žiadny spam a z odberu sa dá hocikedy odhlásiť.

Leave a Comment.