Moja filozofia je efektivizmus

Chcem ti predstaviť moju filozofiu. Ako veľmi sa zhoduje s tou tvojou?

Každý z nás má nejakú filozofiu, ktorá funguje ako jeho základný operačný systém. Jednu, ktorá je najvýraznejšia a vytvára najviac našu identitu.

Áno, je možné mať viacero filozofií, ktoré tvoria to, kým sme. Máme politickú filozofiu, náboženskú, stravovaciu, ekonomickú, atď, atď… Ale ktorá by si povedal, že ťa najviac vystihuje?

Niekto je napr. pacifista (je proti vojne, militarizmu a násiliu). Iný zase hedonista (potešenie je na prvom mieste, čím viac, tým lepšie).

No a podľa všetkého, je som hlavne efektivista, pretože sa v prvom rade snažím robiť správne veci a byť pritom efektívny.

Prečo som sa rozhodol zadefinovať si svoju filozofiu?

Je to veľmi jednoduché. Píšem blog, kde sa snažím dávať praktické tipy. Chcem, aby ľudia, ktorí ma čítajú, vedeli, čo je môj hlavný operačný systém. Predídeme tak veľa nedorozumeniam a sklamaným očakávaniam a naopak, tí, ktorí budú poznať moju filozofiu budú presne vedieť, čo odomňa očakávať.

Ak ťa teda zaujíma moja filozofia, rád ti ju predstavím. Enjoy:

Čo je to efektivizmus?

Efektivizmus je filozofia, ktorá vyzdvihuje robenie správnych vecí efektívne. Efektivista sa teda snaží o to, aby robil správne veci a robil ich čo najefektívnejšie.

Jednoduchšie som to napísať nevedel :). Samozrejme, pre lepšie pochopenie ti dám 7 konkrétnych príkladov aj s porovnaním s inými filozofiami.

V mojom prípade efektivizmus znamená, že:

1) ak potrebujem hodinky s GPS a prídem do obchodu s hodinkami, nekúpim si tie s najlepším pomerom kvalita/cena, ak nemajú GPS, ale rovnako si nekúpim ani tie najdrahšie s GPS a ani najlacnejšie s GSP. Kúpim si tie, ktoré majú GPS a zároveň najlepší pomer kvalita a cena. Esencialista by si kúpil najlacnejšie s GPS, ale možno by nechal na stole iné super benefity, ktoré mohol získať za minimálny príplatok.

2) radšej začnem a postupne upravujem, ako byť paralyzovaný perfekcionizmom. Moje prvé tréningy ako tréner som začal robiť, keď už som mal dosť znalostí a certifikát, hoci skoro žiadne skúsenosti a nemal som ešte na 100% ujasnené, aký som tréner. Začal som trénovať a zlepšovať sa a ujasňovať si to za behu. Rozdiel oproti fušerovi je v tom, že fušer chce hlavne začať a je mu jedno ako. Ja chcem splniť základný štandard a potom začať. A perfekcionista si štandardy nastaví tak vysoko, že zvyčajne ani nezačne.

3) ak mám stráviť 10 hodín prácou, ale viem, že za prvé 2 hodiny urobím 80% výsledkov a potom za zvyšných 8 hodín len 20% výsledkov, tak po 2 hodinách prácu končím a zvyšných 8 hodín sa snažím využiť efektívnejšie. Toto je známe ako pravidlo 80/20 alebo Paretov princíp a aplikujem to skoro všade :).

4) vysoko si cením slobodu, ale ak je napr. efektívnejšie svoju slobodu čiastočne obmedziť, tak volím toto riešenie. Napríklad ísť autom je rýchlejšie (napr. 3 hodiny) a môžem ísť kedy chcem a ako chcem. Ale ak idem vlakom (napr. 5 hodín), ktorý ide len v daný čas, aj keby to stojí rovnako, idem radšej vlakom, pretože plných 5 hodín môžem napr. písať článok na blog, čo za volantom možné nie je. Libertarián zdôrazňuje hlavne slobodu, ale ja jej potrebujem trošku menej :).

5) ak som si nestihol kúpiť MHD lístok, ale už prišiel bus a je prázdny, teda na 99% tam nie je ani nepríde revízor, tak to risknem a idem ostražito načierno. V zvyšných 99% prípadoch ale MHDčkou načierno nejazdím, pretože riziko proste prevažuje benefit. Ak by som bol oportunista, vyžíval by som sa v príležitostiach ísť načierno, zase naopak, ak by som moralista, tak by som bez lístka do busu nikdy nenastúpil. Ak viem, že ísť tým busom je dôležitejšie ako je riziko pokuty, tak idem do toho.

6) neznášam neefektívne meetingy, všeobecne stretnutia bez cieľa a plýtvanie časom. Ale zase si aj uvedomujem, že ľudia nie sú veci a šetriť s ľuďmi čas môže ísť na úkor vzťahov. Ak sa chce kamoš/ka stretnúť pre to, aby sme si “šli na kávu a zabíjali spolu čas” a ja som zrovna bizy, nemám problém narovinu odmietnuť. Ale ak mi kamoš/ka narovinu povie, že potrebuje moju pomoc a je to dôležité, nemám problém prestať byť bizy a pomôcť. V prvom rade mi ide o to urobiť to, čo je správne a potom urobiť to efektívne.

7) napísal som 7 príkladov toho, čo pre mňa znamená efektivizmus, aby to väčšina ľudí pochopila, ale nie všetci. Ak by som bol minimalista, napísal by som jeden príklad :). Ak by som ich napísal ešte viac, už by tento článok zavrelo pred dočítaním asi viac ľudí ako doteraz a to by nebolo efektívne.

Dve umenia efektivizmu

Efektivizmus pre mňa obsahuje dve “umenia”. Prvým je robiť správne veci. Druhým je robiť veci efektívne.

Do prvého patrí napr. „vybrať si správny recept” (a.k.a. nevariť steak, ak sú tvoji hostia vegáni). Alebo “uchádzať sa o pracovnú pozíciu, ktorá je ako šitá pre mňa”, či do tretice “uistiť sa, či to, čo idem robiť, vôbec treba robiť” (nie je totiž nič neefektívnejšie, ako efektívne robiť veci, ktoré by sme nemali robiť vôbec.) Toto prvé umenie je po anglicky byť “effective”, u nás by som použil synonymum “správne”.

Do druhého patrí potom “uvariť ten recept rýchlo a chutne”, “pripraviť sa na pohovor tak, aby som ho vyhral”, no proste keď už viem, čo robím, tak to chcem dosiahnuť čo najrýchlejšie, najlacnejšie, najšikovnejšie, aby to ale zase čo najmenej znížilo kvalitu a celkový výsledok. Toto je po anglicky “efficient”, u nás zase toto najviac označujeme “efektívne”.

Najdôležitejšie je zapamätať si, že správny efektivista hľadá v prvom rade správne veci a až potom sa snaží ich robiť efektívne, no obe sú dôležité.

Pár efektívnych slov na záver

Ak ma nepoznáš, ale čítaš tento článok, tak verím, že je základným predpokladom, aby si ma spoznal/a. Ľahšie pochopíš, prečo napr. medzi moje obľúbené knihy patria 7 návykov vysokoefektívnych ľudí od Stephena R. Coveyho alebo 4-hodinový pracovný týždeň od Tima Ferrissa :).

Zistil som, že zadefinovať si svoju filozofiu je strašne oslobodzujúce. Je to ako nakresliť jasnú čiaru do piesku, pričom na jednej strane sú veci, ktoré “áno” a na druhej tie, ktoré “nie”. Je to ako behať nahý po verejnosti bez akéhokoľvek nepríjemného pocitu.

Vždy som vedel, ku ktorým filozofiam inklinujem, ale nikdy som nebol 100%tne stotožnený s ani jednou z nich. Či už minimalista, liberál, stoik, transhumanista, slniečkár, agnostik, či generalista, aj keď ma vystihujú oveľa viac ako ich opaky, necítil som sa v žiadnom označení ako “vo svojej koži”, že by ma tak dobre vystihovalo. (Výnimkou je možno označenie “interista”, lebo fandím Interu Miláno :D).

Poznám veľa ľudí, pre ktorých moja efektivistická filozofia nie je kompatibilná s ich pohľadom na svet. Príde im občas vypočítavá, účelová, sebecká, neosobná a neviem čo ešte. Áno, občas tak môže vyznieť a nebudem sa snažiť presvedčiť každého, že táto filozofia je tá naj, pretože to podľa mňa nie je správne a ani efektívne :).

No ak si hovoríš, že sa ti to pozdáva a zaujíma ťa taký život efektivistu, jeho články a rady, tak mám tušáka, že sa ti na mojom blogu bude páčiť ;)

Cheers!

Mišo

Zdieľať tento článok

--------------------

Čauko, ďakujem za dočítanie článku až do konca, si super! Mám pre teba ponuku, čo tak dostávať všetky moje nové články priamo na tvoj email? Nič to nestojí, 100% žiadny spam a z odberu sa dá hocikedy odhlásiť.

2 Comments

  1. Super článok na zamyslenie!
    No čo s tými, ktorí sa prekrývajú vo viacerých kategóriách? Napr. ako ja:) Som moralista (nemať benefit na úkor druhých), oportunista (MHD načierno), liberál (sloboda bez obmedzovania), efektivista (menej je viac)…
    Vedel by si definovat moju kategóriu? ;)
    Existuje na nete nejaký orientačný test? :D

    Reply
    • Serus Miki, podľa mňa neexistuje človek, u ktorého sa filozofie neprekrývajú, každý má zmesku viacerých. Testy filozofií nepoznám, ale napadlo mi, že by som mohol ja spraviť taký základný, že „na koľko % si efektivista“ :) Podľa mňa to u ľudí funguje takto:

      a) 90% ľudí nad svojou filozofiou ani nepremýšľa, proste žijú a sú happy, možno sú nejaká jedna vyhradená a ďalšie okrajovo, možno sú mixka, neriešia…

      b) 9,99% ľudí sa nad tým zamýšľa a opäť, buď sa identifikuje s nejakou jednou zásadnou a potom prirodzene ako má kamošov z danej oblasti, tak začne kopírovať aj ich zvyky a zo 70%tnej „zhody“ zrazu bude 90-95%tná zhoda, alebo si proste uvedomuje, že „toto je moja politická fil., toto náboženská, atď…“

      c) tráviš skúmaním samého seba tak veľa času, že si proste svoju filozofiu zadefinuješ sám. Vlado Zlatoš nedávno predstavil svoju filozofiu „biofilného transhumanizmu“, proste identifikoval svoje názory, princípy a pomenoval to, myslím, že kľudne to môžeš urobiť tiež tak, ale ide aj o to, čo je tvojim cieľom, či to píšeš pre ľudí alebo pre seba, ja napríklad už dávno viem, akými zásadami sa riadim a voľne by som už dávno povedal, že to je „mišosaurizmus“ a rozumel by som tomu asi iba ja a Janka, ale ak mi ide o to, aby tomu rozumeli čitatelia blogu, tak som to takto „kodifikoval“ a dal jasné pravidlá.

      Ale môžem povedať, že to pomohlo aj mne, identifikovať to takto jasne. Snáď som helfol :) m

      Reply

Leave a Comment.