Môj 2018 prístup k novoročným predsavzatiam – v podstate som s nimi prestal

Urobil som pár zmien, uvidíme, ako sa to vyvinie. Je na čase prestať opakovať staré chyby (a začať robiť nové, lepšie chyby :)). Enjoy!

1: Prvý krát nemám novoročný diár.

Vždy ma fascinovalo kúpiť si nový diár, všetko si doňho písať a… vydržalo mi to vždy tak maximálne 2 týždne… Nevýhoda bola, že keď som mal niečo poznačené, ale neotvoril som vtedy diár, tak som na to zabudol.

Idem na to takto:

  • Keďže mám pri sebe stále mobil, používam Google Calendar, s nastavenými notifikáciami. Set it and forget it – môžem to pustiť z hlavy a spoľahnúť sa, že to nezabudnem.
  • Na zapisovanie ideí mám čistý zápisník Leuchtturm1917. Doňho si píšem svoje ciele, nápady, brainstormujem, zamýšľam sa, analyzujem. Predtým som mal 4 roky SAM’S, takže iba pokračujem.
  • Na dlhšie elektro zápisky a archivovanie dokumentov, ktoré chcem mať prístupné cez cloud používam Evernote. Medzi free BASIC a najdrahším PREMIUM membershipom je zlatý stredný PLUS membership, ktorý má dosť uploading priestoru, všetky funkcie, vrátane ten hlavnej a to je offline prístup.

ps: inak mám pocit, že s diármi sa tento rok extrémne roztrhlo vrece, každý robí diár, každý má diár a tak mi napadlo, čo raz povedal Mark Twain:

Kedykoľvek sa ocitnem na strane väčšiny, je načase zastaviť sa a popremýšľať

takže aj preto idem 2018 bez diára :).

2: Prvý krát nejdem žiadne „nové začiatky“

Myšlienka “nového začiatku” a.k.a. fresh start je síce sexi, ale pokiaľ som si nedal urobiť lobotómiu, tak nové začiatky na mňa proste nefungujú. Život nie je videohra, nemôžem odignorovať všetky omyly, čo som urobil, všetky návyky, ktoré mám vybudované a všetky skúsenosti, ktoré som počas tých failov nabral.

Edison 1000-krát zlyhal predtým, ako vynašiel žiarovku. Ešte dobre, že si po prvom roku failov nepovedal, že “kašlem na to, je čas na nový začiatok, idem makať na niečom inom”…

V praxi to znamená, že som si spísal všetky svoje projekty a ciele (akokoľvek staré), nepridal som žiadne nové, iba som sa trošku ukľudnil a pokračujem. Na rok 2018 mám naplánovaných 0 nových návykov, alebo nových začiatkov. Pracujem na tých, čo už mám. Je to oslobudzujúce a oveľa praktickejšie.

3: Prestal som si dávať “ciele kvôli cieľom“

Tento rok chcem prečítať 30 nových kníh” je cieľ, ktorý sa mi neosvedčil, pretože sa často pristihnem, ako chodím nervózny po kníhkupectve, že som pozadu so svojimi čítacími cieľmi a kupujem si nové knihy, ktoré iba pridávam k tým ostatným neprečítaním.

Ak tento rok neprečítam ani jednu knihu, ale budem na konci roku múdrejší, budem v pohode. Rovnako, ak ich prečítam 30 už do leta, neprestanem čítať len preto, že som dosiahol cieľ.

Čítanie má slúžiť mne a nie aby som bol ja otrok čítania (“sakra musím dnes ešte 30min čítať”), takto na seba vyvíjam menší tlak a ak by som mal problém s čítaním a chcel by som čítať viac, určite by som si nestanovil číslo, ale urobil by som toto:

  1. Predal alebo daroval by som všetky knihy, na ktoré sa “chystám” už dávno, ale nedokopal som sa. Proste je dôvod, prečo som ich neotvoril. Ak ich v budúcnosti budem chcieť, zaobstarám si potom.
  2. Vybral by som si 1 knihu, ktorú viem, že chcem čítať TERAZ a že nebudem chcieť novú, kým ju nedočítam. Základ je nebyť zaľúbený do tej predstavy, že ju budem mať prečítanú (veľa náučných kníh), ale byť zaľúbený do toho, že si ju budem čítať.
  3. Urobím si na čítanie čas. Čas sa nehľadá, čas sa robí. Musím vedieť, kedy si ju budem čítať. Bude to po večeroch?, počas nejakého dlhého letu?, alebo si ju stiahnem ako audioknihu a priebežne ju dám počas bicyklovania a behania?
  4. Zaobstarám si danú knihu v ten deň, kedy viem, že rovno aj začnem. Nemôžem ju mať na poličke a byť nervózny z toho, že ju nečítam. Ak nevidím, že v najbližších dňoch danú knihu začnem čítať, tak buď mám zlú knihu (a vraciam sa na bod 2) alebo si musím na ňu urobiť čas (vraciam sa na bod 3).
  5. Keď tú knihu dočítam, zopakujem kroky 1 až 4.

Merateľné ciele sú vo veľa oblastiach dôležité, ale rovnako mi vo veľa oblastiach robia viac neplechy ako dobra.

4: O svoje ciele sa skoro s nikým nedelím

Zdieľať svoje ciele verejne je pre mozog niečo ako orgazmus pred samotným milovaním – dostane uspokojenie a už sa mu nechce až tak makať. Keď hovoríš ľuďom, čo je tvoj cieľ (napríklad “schudnúť 10kg”), tak ťa tľapkajú po pleciach, lajkujú ťa, tvoj mozog sa teší, ale od toho bodu sa už teší stále menej a menej, lebo nechápe, prečo má makať na niečom, čo už dostal.

Ak potrebuješ verejný záväzok, OK, ten funguje, ale pozor na to, aby si sa nepristihol, že plníš ten cieľ už iba kvôli tomu záväzku a že hneď ako to trápenie skončí tak sa na to vybodneš a konečne si oddýchneš (=vrátiš sa späť). Lebo presne to je to, čo sa stáva, keď ten záväzok skončí. Hlavne by nemal byť veľký priestor prísť po skončení o výsledky makania. Napr. “získať titul”, tam by som záväzok použil, lebo keď to už dáš, nemôžeš oň prísť.

Je jedna osoba, s ktorou sa potrebujem deliť o svoje ciele a robiť to pravidelne – som to ja sám. Musím ich ich pripomínať. Zíde z očí, zíde z mysle. Vedieť, prečo ich mám.

5: Od novoročného goal settingu mám nulové očakávania

V minulosti som si strašne glorifikoval novoročné ciele a bral som ich ako sväté. Čakal som do konca roka, lebo v novembri/decembri som si hovoril, že ciele sa neoplatí stanovovať, naopak keď som už v marci videl, že nie sú niektoré relevantné, tak som sa ich aj tak držal (lebo však, to sú TIE ročné ciele na TENTO rok).

Pravda ale je, že ciele môžeš kedykoľvek zmeniť. Tento rok na tom makal viacmenej priebežne, nečakal som, kým bude 1.1., no a rovnako ak zistím, že vo februári chcem niečo zmeniť, tak to proste zmením. Nový rok je len deň v kalendári. Zvlášť vtedy, ak si uvedomíš, že nové začiatky sú ilúzia (bod 2) a nepodľahneš davovej psychóze dávania si gigantických verejných cieľov (bod 4).

6: Krátkodobé > dlhodobé

Býval som zaťažený na dlhodobé ciele, dobre som vedel, čo chcem, aby o mne povedali ľudia na mojom pohrebe, kde sa chcem vidieť v 40tke, kde o rok, atď… Zistil som ale, že na toto mi stačí 80/20 prístup – viem cca čo chcem, viem cca čo nechcem, aké sú moje hodnoty, ale nemám všetko naplánované dopredu a oveľa viac sa sústredím na to, čo je teraz.

Síce cca viem, aké telo chcem mať, keď budem mať 40, ale v popredí je hlavne otázka “dnes si už cvičil?”. To je dôležité, urobiť DNES niečo, aby som sa tam dostal. Zacvičiť si, v niečom sa zlepšiť, zdravo jesť, dobre spať.

Až potom, keď už sa v ten deň nedá nič viac spraviť, keď vieš, že dnes si urobil všetko, aby si sa posunul ďalej, vtedy je ten správny čas premýšľať nad tým, kam kráčam a či sa mi to páči – sú moje ciele stále relevantné?, idem dobre?, neviem niečo zlepšiť?, no keďže už mám tréning za sebou, dobre som jedol a som v posteli pripravený ísť spať, som kľudný a tým pádom mám oveľa triezvejší pohľad ako keď v strede dňa / roka začnem stresovať nad ďalekou budúcnosťou.

Máš stres, čo bude o rok alebo o 10 rokov? Tak sa zameraj na to, čo urobíš dnes a urob to.

7: Očakávam neočakávané

Raz bol robený taký výskum. 500 náhodných ľudí sa spýtali, koľko krát budú nasledujúci týždeň cvičiť v IDEÁLNYCH PODMIENKACH, proste keď ich absolútne nič neprekvapí a všetko pôjde tak, ako si naplánovali. Ich odpovede sa pozbierali a vyšlo priemerné číslo. Iných 500 náhodných ľudí sa spýtali, koľko krát budú nasledujúci týždeň cvičiť, ale REALISTICKY, čiže ak zoberú do úvahy aj všetky neočakávané situácie, tak čo si myslia, že koľko krát budú cvičiť. Opäť sa všetky odpovede pozbierali a vyšlo priemerné číslo. Vedci vtedy zistili, že obom skupinám vyšlo viacmenej identické číslo!

Tento výskum zistil, ako zle vieme predvídať budúcnosť.

Myslíme si, že plánujeme “realisticky” ale v skutočnosti plánujeme na “ideálny” prípad, kedy pôjde všetko tak, ako má, nič nás neprekvapí, ani raz neochorieme, nikde nestratíme čas, ani peniaze, ani energiu, budeme frčať ako roboti…

Ani sa nedivím, prečo taká drvivá väčšina idealistických plánov zlyhá – realita bola neúprosná a to malé percento tých, ktorí to dali, mali proste šťastie.

Čo teraz beriem do úvahy:

  • Moja energia nebude celý rok rovnaká. Budem mať ups & downs. Downs prídu vtedy, keď to budem najmenej potrebovať.
  • Môj tréning nepôjde 100%tne, prídu malé zranenia, prídu nedokonalé tréningové podmienky, poklesne motivácia, možno na mňa bude niečo 2-3 dni liezť, čo ma stopne na mesiac.
  • Stratím niekde peniaze – prídu neočakávané výdavky, vynervuje ma to, klesne mi motivácia.
  • Nie vždy budú všetci okolo mňa plne podporní, práve naopak, často budú oni potrebovať moju podporu a príde to zrovna v časoch, kedy budem chcieť makať, cvičiť, cestovať, variť, spať…

Proste, treba dúfať v to najlepšie, ale pripraviť sa aj na najhoršie. Aj preto jeden z citátov, ktorý sa snažím pripomínať si každý deň hovorí niečo v štýle “priprav sa na problémy, nástrahy a prekážky, kto nemá problémy nežije” a tiež “nikdy nezabudni, koľko máš šťastia a že sa to môže kedykoľvek zmeniť.

Niekto by si povedal, že je to deprimujúce, ale pre mňa práve naopak, dáva mi to super perspektívu a zase naopak, vyvažujem to inými vecami, na ktoré sa sústredím, tými pozitívnymi, kedy si hovorím, ako sa chcem na konci dňa cítiť a čo pre to v ten deň urobím. Do tretice, veľa optimizmu mi dáva aj pohľad späť, kedy sa nezabúdam pozerať na to, čo som za ten deň/týždeň/mesiac/rok dosiahol.

Všímam si, že čím si stanovujem ciele opatrnejšie, tým viac úspechov, lebo malé ciele sa dosahujú ľahšie a to ma aj nakopne pokračovať, dávať si ďalšie, brať spontánne príležitosti a proste posúvať sa vpred.

Záver

Je niečo, čo robíš ty tento rok inak? Budem rád, ak sa podelíš tu dole v komentári a obohatíš tak tento článok, tým pádom aj ostatných a určite aj mňa.

Aby som to zhrnul ja, keď si to tak po sebe čítam, tak som si prestal dávať novoročné predsavzatia. Bodka. Namiesto toho vyhodnocujem a plánujem celoročne a nie len v jeden magický čas v roku. Nemám nový diár, neverím na nové začiatky, na zdieľanie niečoho, čo sa ešte len chystám urobiť, som viac fokusovaný na dennodenné makanie, oveľa viac očakávam, že príde niečo neočakávané a nedávam si ciele kvôli cieľom.

Hlavne si treba uvedomiť, že nikto tieto veci nemá 100%tne vyjasnené, ja sám sa neustále učím, skúšam nové metódy, skúšam robiť veci OPAČNE ako predtým a čím viac zisťujem, že nič také ako všeobecné rady ako si stanovovať a dosahovať ciele proste neexistuje. Čo existuje sú moje/tvoje vlastné metódy, či ti fungujú, či ťa bavia, či ti prinášajú to, čo si od nich očakával a hlavne sa nikdy nezačať na nič vyhovárať a vždy mať 100%tnú zodpovednosť za svoj život.

Cheers!

Mišo

Don’t be shellfish :) zdieľaj!

Nazdar, volám sa Mišo, mám 29 a som tréner, podnikavec, športovec, syn, otužilec, riaditeľ, fanúšik, cestovateľ, frajer, bloger, lektor, brat, kamoš - pre každého niekto iný, ale vždy sa snažím byť proaktívny, prítomný v okamihu, vedome chodiť mimo svoju zónu komfortu, byť efektívny a nezabudnúť si ten život aj užívať. Na konci skoro všetkého zvyčajne píšem "cheers!", tento blog robím vo voľnom čase a keď chceš ostať v kontakte, budem rád ak sa subscribneš na môj newsletter. Cheers! :)

Čo tak dostávať všetky moje nové články priamo na tvoj email? Nič to nestojí, 100% žiadny spam a z odberu sa dá hocikedy odhlásiť.

3 Comments

  1. Ahoj Mišo,

    práve som prečítal Tvoj výborný a efektívny ebook o efektivite a mám k nemu jednu poznámku – v obsahu na strane 5 chýba kapitola „Analýza 80/20“. Všetky ostatné spomenuté metódy tam sú.

    Reply

Leave a Comment.