Je plnenie svojich snov naozaj také ťažké? (+3 otázky, ktoré ti to uľahčia)

Práve čítam knihu Vagabonding od Rolfa Pottsa, kde je na úvod knihy spomenutá scéna z filmu Wall Street:

Mladý ambiciózny finančný broker v tej scéne hovorí, že keď zarobí hromadu peňazí a bude „zahojený“, tak pôjde jazdiť na motorke po Číne…

Pre niekoho prirodzená vec – zarobím, bye-bye korporát a pôjdem si plniť sny… Autor knihy o tej scéne ale píše, že jej nikdy nerozumel, lebo ak chceš ísť do Číny a jazdiť si tam na motorke, tak to môžeš robiť, aj keď budeš umývať toalety :D

Keď som prvýkrát počul/čítal/neviemčo, že to tam takto v knihe Rolf Potts okomentoval, zarylo sa mi to do hlavy hlbšie ako ten otravný marťanský hlas z reklamy na Alza.sk… FAKT TY VOLE, ak je môj ultimátny cieľ ísť jazdiť po Číne na motorke, tak na to nemusím pracovať pre finančný korporát, čakať, kým budem bohatý a potom dám po desaťročiach výpoveď a splním si cieľ – stačí mi dostať sa do Číny na akúkoľvek brigádu, prenajať si motorku a prežiť svoj sen…

Paradigma posunutá. Často túto časť knihy spomínam kamošom, ktorí mi pripomínajú podobnú mentalitu, ale dnes mám špeci príležitosť, prečo o tom píšem a rovno sem na blog.

Dnes sme totiž jazdili na motorke po najkrajšiom ostrove sveta Palawane na Filipínach (in your face mladý Charlie Sheet z filmu Wall Street, ty si skončil v base, ja jazdím na motorke :DD) -> polku dňa cez rôzne malé dedinky, kde sa hrali deti a mávali nám domáci, cez prášne poľné cestičky, lemované palmami, na ktoré liezli opice, ale aj okolo pláží, či cez centrum El Nida.

Jazdiť na motorke po exotickej krajine nikdy nebol môj sen, hoci od tej zmienky z knihy Vagabonding som si to chcel vždy vyskúšať, či je to naozaj také popiči a teda… áno, je, ak sa pýtate :)

bik2

Bol to neskutočný pocit slobody, prestriedali sme sa s Jankou pri kormidle a cítili sme sa ako keby sme lietali, videli sme asi najkrajší západ slnka ever a pre drvivú väčšinu ľudí, ktorých poznám, by to bol zážitok do konca života / splnený sen / lifechanging experience / proste paráda, tak ako pre nás… Nehovorím to preto, aby som sa chválil (na tento účel som sa odteraz rozhodol používať instagram a nie blog :)), ale preto, aby som ilustroval jeden point:

Ľudia hovoria, že na plnenie si svojich snov nemajú peniaze… Podľa mňa nemajú hlavne odvahu a vynaliezavosť, ale okrem toho sa vôbec na svoje ciele nepozerajú prakticky a tak som sa rozhodol napísať tento článok.

Ak ide len o prachy, tu je matika dnešného úžasného poobedia:

Požičanie motorky na deň nás vyšlo: 10€. Benzín: 3,5€… Dostať sa sem? Spiatočná letenka v prepočte na celý trip: 23€/deň. Ubytko priemerne na celý trip: 17€/deň (v skutočnosti 0€/deň vďaka airbnb kreditom)…

Nejdem presviedčať každého Slováka, že si to môže z fleku dovoliť, ale ak si môžeš dovoliť nový telefón, ktorý nepotrebuješ, tak si môžeš dovoliť aj splniť si väčšinu svojich zážitkových cieľov – lebo to, čo ťa drží, nie sú peniaze. A dokonca ešte predtým, ako začneš byť odvážny a vynaliezavý, je dobré byť PRAKTICKÝ a namiesto fantazírovania o svojom sne ako o bájnom rozostúpení oblakov, ktoré MOŽNO raz nastane (ak sa celý vesmír spojí), je dobré rozložiť si cieľ na „súčiastky“…

Dám ti konkrétny príklad z mojej minulosti:

Môj sen bol vždy ísť na zápas Interu Miláno, odkladal som to roky, akoby to bola nejaka mission impossible, až kým mi Janka nekúpila na narodky lístok a letenku a povedala, že idem :D a rovno na najlukratívnejší zápas proti Juventusu. Najprv som si myslel, že sa jej podarilo nemožné. Potom sme to rozložili na „súčiastky“:

  • 30€ lístok (brácho zase pomohol zohnať ho cez fanklub Interu)
  • 20€ spiatočná letenka
  • 9€ shuttle bus z letiska do centra a späť
  • 3€ MHD
  • ubytko cez airbnb
  • jediné čo som potreboval bol platný občiansky preukaz
  • na celý trip som potreboval menej ako 24 hodín času.

Výsledok = ide sa a bolo to mega! Bolo to vlastne tak EASY a ten zážitok bol tak SUPER-TROOPER, že som si povedal, že chcem ísť čo naskôr znovu – a vieš čo? Už som o tom nefantazíroval ako o bájnej výprave do stredu zeme, ale zistil som, čo to prakticky zahŕňa a voilá – za 11 dní som šiel hneď na ďalší zápas Interu…

Zamyslel som sa: „Čiže Mišo, TOTO je jedna z vecí, ktorú som mal na BUCKET LISTE dobrých 8 rokov???“, niečo, čo si zrazu dokázal dať hneď 2x za menej ako 2 týždne? Niečo, čo by reálne dokázal KAŽDÝ? Haluz :) Zaujímalo by ma, aké ďalšie ciele sú bližšie ako som si myslel…

Bolo to masívne poučenie a začal som sa na svoje ciele pozerať z naozaj PRAKTICKÉHO hľadiska. Zistil som, že to „praktické hľadisko“ nie je žiadna alchýmia, ale pre mňa to spadá do 3 otázok, ktoré si odteraz pokladám pri každej položke v bucket liste a poviem ti, moje ciele mi zrazu neprídu až také vzdialené, práve naopak, mám pocit, že dokážem čokoľvek a to nie preto, lebo som sfajčený ako dúha, ale preto, lebo odpovede na tie 3 otázky odstránili tú najťažšiu mentálnu prekážku, ktorá často spôsobila, že som o tých snoch iba tak sníval.

Tu sú tri otázky, ktoré si podľa mňa musíš zodpovedať pre to, aby sa z dosahovania tvojho vysnívaného cieľa nestalo čakanie na prelet kométy, ale vyslovene praktická úloha (ako ísť do IKEY a kúpiť si nový nočný stolík)…

Prvá otázka je: „Vynaložím pre ten cieľ nejakú námahu???“ – Možno si myslíš, že je to odveci otázka, ale ostaň so mnou – zistil som, že veľa vecí z môjho bucket listu totiž ani nechcem :) je to iba také, že „bolo by to pekné, ale nechce sa mi nič pre to urobiť“ (napr. jeden, ktorý som tam mal dlho: „Byť expert na počítačovú bezpečnosť“ – jasné, bolo by to pekné, dobrých 8 rokov dozadu som bol celkom geek na počítačové haluze, učil som sa nové veci a lákalo ma to, ale zistil som, že sa mi nechce makať tak, aby som bol niekedy na profi leveli, lebo vždy, keď som sa učil niečo počítačové, hoci aj obyčajné PHP, tak ma bavilo prvých „80/20“ (najdôležitejších 20% čo prinesie 80% efektu), ale akonáhle sa šlo do detailov, tak som nevedel obsedieť na mieste a trpezlivo ťukať do compu – mal som si vybrať – sedieť pri compe alebo robiť niečo nové, hádaj, čo som si vybral – čiže preč s takým cieľom…). Nechaj si na bucket liste ciele, ktoré naozaj chceš a pre ktoré vynaložíš adekvátnu námahu. S počítačovými vecami som sa nikdy neprestal hrať a vždy sa občas naučím novú srandičku, ale je to skôr hobby, ako keď si sám nainštalujem nový wordpress plugin a upravím riadok kódu, aby mi fungoval s iným pluginom – ako keď som si robil vlastný rezervačný systém na skupinové tréningy, to bola sranda, ale „expert“ – nieee, zle zvolený cieľ, preč s ním…

Akonáhle prejdeš prvú otázku a vyfiltruješ zrno od pliev, druhá je: „Ako dlho to bude trvať, koľko to bude stáť a čo sú formálne náležitosti?“

Dám ti príklad, napr. chceš chovať vzácneho novozélandského chameleóna, ktorého na Slovensku NIKTO nemá a pre teba je to životný cieľ, vysnívané domáce zvieratko a mokrý sen v jednom, lebo, študuješ chameleóny a toto je niečo ako Pikaču medzi pokémonmi… Vieš, že to chceš a že keby je šanca, tak si ochotný obetovať veľa (zodpovedaná prvá otázka), len pravdepodobne máš v hlave nejaký mentálny blok typu „asi je to nereálne keďže nikto to na Slovensku nemá“. Potom ale začneš googliť a zistíš toto:

  • Koľko stojí taká haluz: 2000€ (alebo 5000€ ak objednáš 3 súrodencov naraz)
  • Čas dodania: 3 týždne od zaplatenia
  • Formálne náležitosti: 1 tlačivo odovzdané na slovenskom úrade chameleónov, ktorý som si práve vymyslel, s 10eurovým kolkom, aby si ho mohol chovať…

Buuuuum! Oukej, nie je to najlacnejšie, ale zistíš, že je to reálne a vlastne, že ak by si si zobral úver, tak za mesiac máš svojho miláčika doma. Z nedobytnej pevnosti je zrazu jasná cesta z bodu A do bodu B…

Takto si si všetko spočítaš a zistíš, že väčšina cieľom je bližšie, ako si si myslel/a, už len pre to, že zistíš, čo to reálne vyžaduje. To je napr. prípad cieľa „Vidieť naživo zápas Interu Miláno“, ktorý spoľahlivo prešiel prvou otázkou, keďže pozerám dodnes väčšinu ich zápasov buď online alebo zostrih, no nikdy som si reálne nespočítal, že dostať sa tam je lacnejšie ako ísť na otočku do ľubovoľného tatranského aquaparku… Formálne náležitosti kupovania lístku na západ (vždy som si myslel, že treba mať buď permanentku alebo že je to zložitý proces buď iba pre domácich alebo mega drahý) nakoniec vyriešilo členstvo v československom fanklube Interu za pár euro a lístky prišli na email…

Prvá otázka eliminuje rozmary a nechá prejsť iba naozajstné ciele. Tá druhá sa uistí, že si zbytočne v hlave nenafukuješ prekážky väčšie ako naozaj sú – zisti preto, aké naozaj sú.

Potom je tu tretia, posledná otázka, ktorá vyžaduje spomínanú odvahu a vynaliezavosť a tou je: „Ako to dosiahnuť rýchlejšie a/alebo lacnejšie, či prípadne ako obísť formálne náležitosti?“ – to je pre mňa všetko o proaktivite a hľadaní spôsobov a nie výhovoriek… Môže sa totiž stať, že si v procese druhej otázky začneš počítať, že nemáš 2000€ na chameleóna a že úver by bol komplikácia, ALE, to neznamená, že to tak má byť a preto je tu táto tretia otázka – ako by sa to dalo spraviť jednoduchšie? A je mi jedno, či si kreatívny zahraničnoobchodný génius alebo domased bez štipky fantázie, akonáhle sa začneš pýtať správne otázky, začneš nachádzať správne odpovede! Možno nie hneď, ale pôjdeš tým smerom a to je lepšie ako nespýtať sa vôbec, čiže – dá sa to urobiť aj jednoduchšie? Čo ak dokážeš nájsť 2 rovnakých fanatikov, ako si ty (súkromná ZOO, unudený milionár, atď), ktorých presvedčíš, aby ti dali 2000€ a ty im dáš ich chameleóna? Zrazu náklady klesnú o polovicu, cool, nie? Potom by prišla správna otázka „Kde takých ľudí nájsť?“ – opäť, MOŽNO si myslíš, že takí neexistujú a možno máš aj pravdu, ale MOŽNO, ak dáš otvorenú otázku na facebook skupinu slovenských fanúšikov novozélandských chameleónov, tak sa ti niekto prizná, že presne to by mu vyhovovalo a BUM, vidíš, samého ťa prekvapí, že kto hľadá nájde. KAŽDÉMU sa už niekedy stalo, že niečo s malou dušičkou len skúsil a výsledok ho príjemne prekvapil, tak prečo aspoň neskúsiť?

Oukeeej priatelia, blíži sa tu noc, nielenže nejdem pokračovať vymýšľať, ako sem dostať neexistujúceho chameleóna, ale dokonca tu svoj článok aj rovno ukončím :)

PS: ak ani nemáš niečo také, ako BUCKET LIST (=zoznam cieľov, ktoré chceš dosiahnuť kým zomrieš), tak ti určite odporúčam si ho urobiť, lebo ak ani nevieš, za čím sa naháňaš, tak ako sa tam chceš vôbec dostať?

PS2: na zopáknutie základné rady z toto článku:

Ak máš nejaký sen, pravdepodobne je jeho dosiahnutie oveľa jednoduchšie, ako si myslíš, znie to ako cliché, ale je to hlavne v hlave a nie v peňaženke… Akonáhle zapojíš vynaliezavosť a odvahu, všetky ciele budú bližšie, len sa uisti, že to naozaj chceš, že vieš, čo to reálne bude stáť peňazí a času a na záver, nikdy neprestaň hľadaj spôsoby, ako to spraviť ešte šikovnejšie… ;)

PS3: Ak máš podobný príbeh o splnení si svojho sna, kedy to v skutočnosti bolo dostupnejšie ako si si myslel/a, neváhaj sa podeliť do komentára, som zvedavý :)

Cheers ;)

Mišo, 26.októbra 2016, Palawan, Filipíny

Zdieľať tento článok

--------------------

Čauko, ďakujem za dočítanie článku až do konca, si super! Mám pre teba ponuku, čo tak dostávať všetky moje nové články priamo na tvoj email? Nič to nestojí, 100% žiadny spam a z odberu sa dá hocikedy odhlásiť.