Dlhý príbeh o jednej spolupráci – Monika Ludasová a ja (podnadpis: trénerka, odhodlaná bojovníčka, proste sama nad sebou)

Tí, ktorí ma poznáte alebo sledujete, budete určite poznať Moniku Ludasovú (čítaj „Ludášovú“ ale proste tak sa to píše, bez mäkčeňa), ktorá bola jedna z mojich prvých zverenkýň na ceste za lepšou postavou, keď som začal fungovať ako osobný tréner.

Dá sa to!

Posted by Sama nad Sebou on 30. september 2014

 

Z Moniky sa zo štrúdle stala vyšportovaná baba, ktorá navyše za svoju premenu vyhrala súťaž DO FORMY 2014 (júl 2014) a dá sa povedať, že jej život sa odvtedy drasticky zmenil. Monika vtedy o mne  napísala článok (august 2014), kde písala o mne ako trénerovi, ten si vieš prečítať tu: http://samanadsebou.blogspot.sk/2014/08/zmenil-ma-on-trener-miso-duchon.html.

Každopádne, Monika sa odvtedy stala mojou kolegyňou a keďže dnes opäť raz stojíme na križovatkách a ukončujeme ďalšiu vydarenú „epochu“ spolupráce, rozhodol som sa tentokrát napísať článok JA o NEJ :).

Píšem chronologicky ako si to pamätám. Je možné, že som niečo pomiešal, ale podstata ostáva :) Píšem tam tiež dosť o sebe, aby ste rozumeli kontextu, lebo je to celé vlastne o nás dvoch. Celý článok možno pre Moniku vyznie ako pocta, niekedy ale načrieme aj do trápenia a nebude vyznievať až tak ako pocta a uvidíme, čo z toho nakoniec bude – každopádne, ak obľubuješ pravdivé príbehy, je to fasa čítanie. Tu je už pokračovanie tej našej story…

LETO 2014

Do Formy s Muscle & Fitness 2014

Posted by Sama nad Sebou on 9. júl 2014

 

Monika zmenila svoj život, vyhrala súťaž Do Formy 2014. Už nepracuje denné-nočné na hotelovej recepcií (za minimálku, s ľuďmi, ktorých nemá rada), ale robí marketing pre jednu firmu – práca ju baví 100x viac! Navyše má nové telo, nové sebavedomie, a novú vášeň – cvičenie a zdravý životný štýl.

Založila si na facebooku stránku „Sama nad Sebou“, aby zdieľala celý svoj príbeh premeny nevýraznej tučnej baby s nudnou prácou na sebavedomú štíhlu babu, ktorú baví život, má novú prácu, novú vášeň a cíti sa super. Veľmi kvitujem jej nápad zdieľať svoj príbeh a svoje tipy verejne, pretože začala inšpirovať veľa báb, aby si verili a vyhrali tiež samé nad sebou.

Najtažšie je sa do toho pustiť, ale keď tak urobíte, už sa nevzdávajte a neprestávajte!

Posted by Sama nad Sebou on 1. júl 2014

 

JESEŇ 2014

Monika trénuje na fitness súťaž – povedala si, že nová vášeň ju nakopla byť ešte lepšia, ešte viac sa zlepšovať a makať na sebe. S Monikou už netrénujeme, ale má odomňa zostavený tréningový plán na 3 mesiace tréningu. Trénuje naďalej vo Fitinne v Poluse, kde som ju celé 4 mesiace trénoval. Postupom času vie Monika o strave a cvičení stále viac a viac. Debatujeme spolu o tom, že by sa pridala do Fitnessa tímu. Fitnessa vtedy bola iba webstránka, pribúdalo na ňu veľa článkov a organizoval som prvé eventy – Monika sa teda zapojila do tímu, pomáhala mi s prvými úlohami, bola zodpovedná za promo eventov, na eventoch fotila a pomáha mi s čím sa dalo, bavilo ju spoznávať inšpiratívnych ľudí, začleňoval som ju do tímu stále viac a viac, ďalej trénovala a rozmýšľala, čo ďalej…

Ahojte! Ako sa máte?
V stredu som bola na evente Fitnessa, kde som mala možnosť stretnúť (okrem iných) Kolomana Tótha….

Posted by Sama nad Sebou on 19. december 2014

 

ZIMA 2014

Koncom roka 2014 je už Monika etablovaná členka Fitnessa tímu, na ktorú bol spoľah – verila tomu, čo sme robili, v tom čase som napísal e-book Zdravé, Funkčné a Výkonné telo a začal tú filozofiu pomaly ale isto prenášať aj do Fitnessy. Ešte som nevedel presne, čo chcem s Fitnessou robiť (ďalšie eventy?, viac článkov?, možno raz gym?), ale vedel som, že ma to baví a videl som, že aj Moniku to baví. Čo ju ale bavilo stále menej a menej bolo jej zamestnanie. Našla sa v cvičení a výžive, jej stránka Sama nad Sebou naberala na popularite, baby ju žrali, začala rozmýšľať nad tým, že by sa stala aj ona trénerkou. Ja som už medzičasom vypadol z Fitinnu a našiel oveľa lepšie podmienky v Kajan Gyme. Na prelome rokov 2014 a 2015 som sa zúčastnil školenia poradcov pre výživu a bol som na ňom taký aktívny a zapálený, že som dostal pozvanie robiť lektora na akreditovanom školení trénerov fitness, kde som mal vzdelávať budúcich trénerov o výžive!

Monika v tom čase ukázala veľké odhodlanie a „neposratosť“, keď sa na TO ISTÉ školenie trénerov prihlásila a povedala si, že z nej bude trénerka! Tak sa aj stalo, na školení patrila k tým najaktívnejším, skúšky zvládla a v januári 2015 sa z nej stala trénerka. Čo ale oceňujem EŠTE VIAC, je to, že sa rozhodla začať s tréningami rovno z ostra! Žiadne „pomaly si nájdem 1-2 klientov a uvidím…“. Dala výpoveď v práci a išla „all in!“.

Ahojte!!! Pred pár dňami sme vyhlásili náš projekt s Mišo Duchoňom: DÁŠ TO TIEŽ! Ozvalo sa nám 30 záujemcov, čo je…

Posted by Sama nad Sebou on 9. január 2015

 

Vytvorila tréningový program „Dáš to tiež!“, ktorý bol 3-mesačný tréningový program pre baby, založený na individuálnych tréningoch a poradenstve ohľadom stravy a životosprávy. Ja som na ňom pôsobil ako poradca – konzultoval som jej tréningové a stravovacie odporúčania, účastnil sa úvodnej analytiky báb, poskytol svoje materiály a s každou z báb mal aj jeden tréning. Fungoval som ako mentor počas prvých týždňov jej trénerskej kariéry, čo ma bavilo a aj Monika bola spokojná.

Takto sme včera makali s našimi babami z projektu DÁŠ TO TIEŽ! Dnes sa tešíme na Gabiku a Janku! Držíte im palce?

Posted by Sama nad Sebou on 11. január 2015

 

MôJ NÁZOR: Veľa báb by sa pri pomyslení na to, že so všetkým praštia a začnú konečne robiť to, čo naozaj chcú, dosralo a ledva by sa rozhodli urobiť si trénerskú licenciu. Monika si nielenže urobila trénerskú licenciu (ktorá nie je najlacnejšia vec a viem, že zrovna nemala nejako extra prachy nazvyš) ale okrem toho sa aj rovno vrhla s kožou na trh, začala masívne promovať svoje služby (žiadne tichučké „tak uvidím ako to pôjde, ešte nikomu ani muk“) a povedala „je zo mňa trénerka, baby, som tu pre vás, idem robiť to, čo ma baví, naplno!!!“. Skončila teda v práci a v priebehu menej ako mesiaca opäť prakticky otočila svoj život naruby, z jednej práce rovno skočila do druhej, založila živnosť, spustila program, našla si aj iné klientky a stala sa z nej full-time trénerka!

Ahojte. Práve cestujem domov z fitka a som fakt mŕtva… zajtra i pozajtra cestujem do Piešťan o 5:55, takže uz 4:30 vst…

Posted by Sama nad Sebou on 16. január 2015

 

Bola to pre nás spolupráca, bral som ju ako takého svojho učňa, ale musím povedať, že na sebe makala, tréningy robila super a hovoril som si, že ide ako raketa. Niekto by si povedal, že „aké jednoduché“, ale viem, že za tým je veľké odhodlanie a odvaha, ktoré 9 z 10 ľudí nemá. Aj tento článok si čítajú ľudia, ktorí možno rozmýšľajú o tom, že raz budú makať sami na seba, ale nikdy nenájdu odvahu proste to aj urobiť. Monika je ten 1 z 10, ktorému keď poviem „začni robiť čo naozaj chceš a nemrnči o tom iba“, tak naberie odvahu a reálne to aj urobí! Za to mala aj vždy bude mať môj rešpekt! Obaja sme vtedy trénersky pôsobili v Kajan Gyme. Je začiatok roka 2015 a sme kolegovia. Čo sa týkalo mňa, trénersky som bol etablovaný, naberal skúsenosti, trénoval stále ľudí, ktorí chceli v prvom rade „vysekať“, chodil na školenia a veľmi rád už aj sám mudroval a školil, keďže vzdelávanie ľudí ma vždy bavilo, ale niekedy som už aj začínal šéfovi Kajan Gymu Jankovi píliť uši s nápadmi typu „prečo tu máme bežecké pásy a eliptické trenažére, dajme sem radšej funkčnú zónu a kto chce kardio, nech ide behať / na bicykel“, alebo „vymeňme gynekologické stroje za poriadne kettlebelly“ a podobne. Kajan Gym bol 100x lepší ako FITINN, však som o tom napísal aj článok keď som sa sťahoval, no vedel som, že ak chcem mať veci 100% podľa seba, musím si ich urobiť sám, prevziať zodpovednosť a nepišťať druhému do ucha…

ZAČIATOK ROKA 2015 – ZRANENIE KOLENA

Ešte ani poriadne nezačal Monikin program „Dáš to tiež!“, mohlo prejsť týždeň-dva a ZRAZU z ničoho nič si Monika veľmi blbo zranila koleno. Pamätám si, že som bol v Kajane, zrovna som cvičil, Monika mala s Eliškou individuálku v inej miestnosti a zrazu dobehla Eliška, že Monike jeblo koleno. Dobehol som tam, dole do boxérne, Monika s dodrbanou nohou leží na zemi a keď som sa pýtal, ako sa to stalo, povedala mi, že Eliške ukazovala plyometrický skok do diaľky, samozrejme nerozcvičená, skok – drb – au! Obaja sme sa zhodli na tom, že to bolo mega-hlúpe zranenie a že si zaňho mohla sama, avšak je pravda, že niekedy je náhoda blbec, zráta sa veľa nepriaznivých náhod a katastrofa je na svete…

S Eliškou po piatkom tréningu… Eliška je jednou z účastníčiek programu DÁŠ TO TIEŽ! a ide jej to fakt dobre ;) No a ja na fotke už so slušne opuchnutou nohou :/

Posted by Sama nad Sebou on 26. január 2015

 

Možno si to vtedy ešte neuvedomovala, ale koleno bolo zrazu nepoužiteľné, nevedela ho ani ohnúť ani sa naň poriadne navážiť a kráčať a po úvodnom vyšetrení musela čakať na operáciu.

Kráčať mohla, ale veľmi jemne. Síce niektoré cviky nemohla babám so zraneným kolenom predviesť, ale stále ich trénovala a makala na tom, aby im tiež pomohla zmeniť život.

Vtedy som jej zranenie a hlavne čo to s Monikou urobilo vnímal takto: „Monika bola zvyknutá ísť všade na 100% a zrazu musela čakať niekoľko týždňov na operáciu a zatiaľ nechať nohu na pokoji – je to ako keď niekomu nasadíš guľu na nohu – zabrzdí ho to. Videl som na Monike, že to zranenie ju mentálne dojebáva, ale bojovala s tým…

Prekrásne ráno prajem mládež! Máte slabé stránky? Niečo na čom musíte makať viac? U mňa sú to moje nohy a zadok, ktorý…

Posted by Sama nad Sebou on 15. február 2015

 

JAR 2015

Keď som sa vrátil s Jankou zo Seychel, kde som mal dosť času rozmýšľať, mal som celkom jasnú predstavu o Fitnesse: vzdelávacia organizácia s mantrou „zdravé, funkčné a výkonné telo“, vlastné priestory na tréningy a eventy, prinášanie hodnoty ľuďom. Bol som nakopnutý ako hovädo! Pamätám si, ako som v marci 2015 zhromaždil niekoľko vtedy najvernejších spolupracovníkov na Fitnesse a prezentoval im svoje plány len niekoľko dní po návrate domov. Celé to umocnil víkendový event „The Way Ahead“ s Tonym Robinsom v Poľsku. Vedel som presne, čo chcem robiť, mal som motiváciu ako parný valec, šiel som si nekompromisne za svojim snom!

Monike som povedal, že s ňou rátam ako s hlavným zodpovedným človekom za marketing celej Fitnessy (fb, web, eventy, gym, všetko!), ako so spolutrénerkou v novom priestore a neskôr ako s rovnocenným partnerom v celej Fitnesse keď sa na zodpovedných pozíciach osvedčí. Monike žiarili oči a tešila sa! Všetko z toho jej znelo ako sen – chcela písať články, chcela sa venovať marketingu, ktorý ju vždy bavil, rada fotila a robila grafické veci, rada vymýšľala, chcela trénovať ľudí, patriť do tímu. Obaja sme videli, že toto bude super. Trénersky sa vtedy naďalej etablovala, prichádzali jej nové klientky a živila sa tým, čo ju baví. Koleno ju ale stále sralo, operácia sa odďaľovala, jej tréning stagnoval. Bolo to na nej vidno, ale bojovala. Mala toho mrte veľa, chcela robiť všetko a ešte mala aj „guľu na nohe“ – čo nie je ďaleko od pravdy, lebo kvôli tomu zranenému kolenu krívala presne tak, akoby ťahala za sebou 24kg kettlebell pripnutý na nohe… Ak ešte niekedy ďalej rozmýšľala, že by išla na nejakú fitness súťaž, tak s každým ďalším dňom zranenia ju nadšenie opúšťalo a stále viac a viac sa sústredila na to, aby bola hlavne trénerka…

Ahojte, ahojte! Čo robíte takto večer? Ja som sa konečne nakopla, že vám napíšem článok o tom, prečo odkladám môj jesenný štart na bikini fitness súťažiach o rok… Zajtra ráno bude online ;)

Posted by Sama nad Sebou on 25. marec 2015

 

APRÍL 2015

V apríli 2015 sa udialo totálne turbulentné obdobie. Jednak sme organizovali Fitnessa výpravu na FIBO 2015 (najväčší fitness veľtrh v Európe) pre 24 ľudí  (Monika sa skvele zhostila svojej úlohy ohľadom marketingu a oslovovania partnerov a fotodokumentácie a písania článkov) a jednak som už mal nájdené priestory na Továrenskej 14, z ktorých sa mala stať nová Fitnessa! Bol som nažhavený ako raketa, šiel som na 1000% percent, na víkendy som mal naplánovanú prácu už na 2 mesiace vopred, ale už na FIBO som si všimol, že Monika už nie je až tak vo svojej koži, že zranenie sa na nej podpísalo viac ako čakala, že operácia už mala byť ale ešte nebola a že ju to sakra serie…

LETO 2015

Máme Fitnessu! Apríl, máj a jún nás všetkých vycicali – finančne, časovo, energeticky aj mentálne, ale kto chce niečo dosiahnuť, musí vedieť zamakať! Mali sme nový gym a od júla 2015 sme tam s Monikou a Ľubom (mojim parťákom trénerom), presunuli svojich klientov. Traja tréneri pod jednou strechou. Monika urobila za ten čas veľmi dobrú prácu na prerábke gymu a stihla aj vytúženú operáciu kolena. Bol čas dať sa dokopy, zhodiť reťaz a zlepšovať sa!

My dvaja s Ľubom sme platili nájomné a celú prerábku, Monika platila nám podnájom a makala ako riadny člen tímu. Povedal som jej, že s ňou rátam ako s lektorom na školení Zdravé, funkčné a výkonné telo, ktorého premiéra bola naplánovaná na september, že nech sa dá rýchlo dokopy, vzdeláva sa, chystá si svoje časti školenia a že to bude popič… :)

Ako čas bežal, začínal som si FAKT ŽE všímať, že marketingové úlohy ju na Fitnesse až tak nechytajú. Nebola vôbec iniciatívna a povedal som jej, že to nie je tá Monča, ktorú poznám. Uznala, že mám pravdu a že nevie, čo s ňou je – chcela by robiť všetko (články, fotky, grafiku, promo, vymýšľačky, eventy, videá), ale cítila, že má zatiahnutú brzdu. Zo zranenia sa už pomaly doliečovala, v novom priestore si našla nové klientky, ale keď som ju pozoroval pri jej vlastnom tréningu, videl som, že jej chýba motivácia, elán, drive… Sledovával som ju v časoch, keď dávala 11 (vlastných!!!) tréningov za týždeň a bola odhodlaná vyhrať (máj/jún 2014). Teraz (júl/august 2015) mala tiež nemálo cieľov, ale videl som, že sa trápi, že nevie poriadne naskočiť do toho celého „kolotoča“, na tú „víťaznú vlnu“ typu „na čo šiahnem to bude úspech“ a čo bolo najhoršie, bolo to na nej vidno aj navonok. Stále chcela inšpirovať baby, ktoré chceli vyhrať samé nad sebou, ale slablo to, lebo momentálne bojovala sama so sebou a prestávala excelovať… Jej statusy už zrazu neboli také motivačné, boli skôr silené. Jej tréningy neboli naplno – boli skôr „len aby boli“. Hlavou lietala v oblakoch, už písala o všetkom knihu, ale pritom nebola ani sama so sebou spokojná…

Ahojte! Nedávno som vyhlásila tu na stránke, že napíšem svoju knihu Sama nad sebou, v ktorej vám poviem svoj príbeh, čo…

Posted by Sama nad Sebou on 10. júl 2015

 

JESEŇ 2015

Blížilo sa školenie Zdravé, funkčné a výkonné telo. Monika mala frajera, ktorý jej vtedy najviac dodával veľa radosti a navzájom sa motivovali makať na sebe, ale ich vzťah pomerne rýchlo aj skončil a pripadalo mi to, akoby si Monika okrem trápenia sa v tréningu a motivovaní báb ešte aj zranila druhé koleno, len tým kolenom bolo srdce a ešte aj to prvé koleno nebolo stále na 100%.

Povedal som jej, že takto proste nemôže robiť lektorku na školení Zdravé, Funkčné a Výkonné Telo, do ktorého som vkladal najväčšie nádeje a chcel som pripraviť niečo, čo tu kvalitou obsahu a podania ešte nebolo. Hoci bola smutná, pochopila, že takto to naozaj nejde a že by to nemalo zmysel.

Vtedy som si navyše TOTÁLNE uvedomil, že robiť Fitnessa marketing, alebo byť akýsi „spolutvorca“ organizácie „Fitnessa“ ju aj tak vôbec neberie. Vlastne tam skoro nič iniciatívne nespravila! Neber to teraz zle – urobila veľa super práce, ale akonáhle nerobila niečo, na čo sme sa dohodli, že urobí, tak vo voľnom čase robila všetko iné, len nie Fitnessu. Chcela písať články – nepísala. Chcela robiť videá – nerobila. Chcela vymýšľať kreatívne veci, súťaže – nič… Mala na starosti jednu rubriku, kde sa mohla realizovať, ale tú robila fakt že nasilu, na poslednú chvíľu a bolo to vidieť.

Mali sme asi dva 5-hodinové rozhovory, kde sme preberali naozaj že VŠETKO. Bavili sme sa o tom, že takto to proste ďalej nejde a že nielen že nebude školiť na školení Zdravé, Funkčné a Výkonné Telo, ale za daných podmienok som si ani nevedel predstaviť, že bude akákoľvek moja parťáčka na rozvíjaní vzdelávacej organizácie, do ktorej som investoval všetku svoju pozornosť.

Toto nebola Monika, na ktorú som bol zvyknutý, ona sama sa nespoznávala. Pritom mala plány ako vždy, no vôbec nevyhrávala sama nad sebou… Osobný život bol nafaka, jej telo sa zhoršovalo a nezlepšovalo, ako trénerka stagnovala, svoje plány nerealizovala, na Fitnesse sa nerealizovala tak ako chcela, no proste odvar toho, na čo sme boli zvyknutí…

Chceli sme to vyriešiť raz a navždy a aj preto boli tie rozhovory 5-hodinové a nie len také povrchné pokeci. Snažil som sa ju pochopiť a zároveň jej vysvetliť, na čom makám ja. Chcem som vytvoriť niečo fakt úžasné – v hlave som mal víziu toho, ako u nás prebiehajú tie najlepšie eventy a školenia, certifikácie, zahraniční lektori, popritom trénujeme v gyme, ktorý nie je zaprataný strojmi, ale funkčným vybavením no a do tretice, že na webe ľudia Fitnessu berú ako kvalitný zdroj informácií. Samozrejme do toho si pridaj ešte to, že som sám lietal po školeniach, mal klientov, plánoval začať robiť skupinovky. No proste bol som rozbehnutý a bolo to, že „Monika, buď ideš tým istým vlakom ako ja, alebo si kľudne môžeš ísť na trabante po vedľajšej ceste“… Obaja sme vedeli, ktorú možnosť chceme dosiahnuť, ale tiež sme vedeli, že buď to pôjde, alebo to nebudeme siliť…

Dohodli sme teda akčný plán! Ale fakt že brutálny! Back to basics. Žiadny bullshit. Nerobiť 1000 vecí naraz, robiť jednu-dve a poriadne! Stanovila si veľké ciele „znovuobjavenia svojej formy“, dala verejnú stávku, že to dokáže (inak bude trénovať baby 2 mesiace zadarmo – predstav si ty dať do stávky svoje 2 mesačné platy), začala opäť trénovať so mnou ako trénerom a popritom zosekala klientky na minimum, aby sa vedela venovať toľkým, koľko zvládne a robila to poriadne.

!!! PROJEKT MONIKA 2015 !!!

Ahojte všetci,
ako viete, koncom januára sa mi stalo vážne zranenie kolena, ktoré vyž…

Posted by Sama nad Sebou on 7. september 2015

 

Vlastný tréning a tréning klientiek! Vedeli sme, že je to buď alebo  – proste buď budeš robiť tieto veci poriadne, alebo si to asi prepálila a možno ešte nie si pripravená byť nejakou inšpiráciou pre niekoho. Vedel som, že Monika sa to tejto výzvy obuje. Začala makať, na tréningoch som ju vôbec nešetril, práve naopak, naložil som jej ako koňovi, ale tak isto ako diamanty vznikajú pod tlakom, videl som, že stará dobrá Monika presne toto potrebuje, aby sa vrátila späť. Nie chaos, 20 vecí a tlak zo všadiaľ, že ani nevie čo skôr. Ale jeden veľký tlak, ktorý presne vie, odkiaľ ide a kde presne má zatlačiť ona, aby ho porazila.

Ahojte makači! Ako postupuje váš progress? U mňa sa to maličky začína rysovať a odchádzať to, čo tam nechcem mať :). Dnes už mám za sebou skupinovku, kde sme makali najmä chrbát. Čo vy? Cvičíte dnes?

Posted by Sama nad Sebou on 16. október 2015

 

Na prelome októbra a novembra 2015 už bola Monika fakt parádne rozbehnutá. Pravidelný tréning. Vzorná strava! Koleno už bolo na 99,99% v pohode. Vystrúhala svoj prvý zhyb ever! Začala otužovať. Marketingové zodpovednosti na Fitnesse, školenia Zdravé, funkčné a výkonné telo a angažovanie sa na rozvoji Fitnessy sme nechali úplne tak, ale vždy sa na ňu dalo spoľahnúť – či už pri nejakom evente, ktorý u nás bol, alebo v bežných každodenných povinnostiach, ktoré vyplývali z toho mať +200m2 gymu… Jej rozbehnutie mi pripomínalo to, ktoré mala v decembri 2014.

A ide sa na nočné kúpanie na Draždiak :) Dúfam, že vam nieje zima :) :)

Posted by Sama nad Sebou on 4. november 2015

 

Monika chcela vždy inšpirovať baby k zmene. A tak, jedného dňa, prišlo po vzájomnom „coachingovo-mentorskom“ rozhovore rozhodnutie zorganizovať na prelome novembra a decembra motivačné stretnutie pre baby na tému „telesná a mentálna premena“. Monika hlavná lektorka. Proste priniesť babám hodnotu, vyjsť zo svojej zóny komfortu a viac robiť to, čo naozaj chce. Opäť, neposrala sa. Povedala si, že strave a cvičeniu už rozumie natoľko, že dokáže babám dať základný návod, nakopnúť ich a postaviť sa pred ne a povedať im príbeh o tom, ako sa z baby bez sebavedomia stala trénerka, ktorá vyhrala nad sebou raz, ale že boj nekončí, že bojuje naďalej a chce sa o to podeliť, rovnako, ako sa začala deliť s babami o svoj príbeh prvýkrát, keď si založila facebook stránku. Založiť si facebook stránku je odvaha. Ale zorganizovať vlastný event je dvojnásobná odvaha.

ZIMA 2015

Na konci novembra a začiatku decembra už bola Monika solídne vymakaná, klientiek mala dosť, chodila s nami otužovať do ľadovej vody, navštevovala školenia, objavila sa dokonca vďaka portálu pre baby Fitshaker v knihe, na webinári, v nejakých článkoch, excelovala a mal som pocit, že je späť. Tu len dodám, že do 21.12.2015 mala tú stávku – kde bolo zadefinované, koľko bude mať kg, aké percento telesného tuku a podobne.

Tadááá! A som hrdým vlastníkom nového certifikátu! Minulý týždeň som sa zúčastnila na prvom školení Dynamax coach-ov š…

Posted by Sama nad Sebou on 19. december 2015

 

Makala na sebe ako ďabel, bolo na nej vidno, že sa zlepšila o 100%, dokázala nejaké nové skills, ktoré predtým boli nemysliteľné, len ručička na váhe sa zasekla. 3 týždne do konca „stávky“ to vyzeralo, že to bude tesné, ale bojovala. Hovoril som jej stále, že to dá, že je to len otázkou času, kedy sa to zlomí a hoci vedela, že mám pravdu a že to sama hovorí klientkám, že hmotnosť na váhe nič neznamená, čísla nepustili a vedela, že musí ísť na 110% a nepoľaviť.

Na konci novembra prebehol motivačný event u nás vo Fitnesse a môžem povedať, že to bol najplnší event, aký u nás kedy bol a pravdepodobne aj kedy bude!

 

Monika svoju premiéru zvládna parádne, baby boli nadšené a videl som, že má niečo špeciálne – svoj príbeh, svoju autenticitu, svoj štýl, svoj spôsob vystupovania (na tréningoch, na evente, na facebooku, hocikde), ktorý babám dodáva veľa inšpirácie.

Ja som na tom evente mal tiež prednášku, bol som tam, bolo to super a napriek tomu, že Monika totáááálne nezvládla time-management, rozkecala sa ešte viac ako zvyknem ja, celé sa to mega natiahlo a ešte k tomu aj nefungovalo kúrenie a bola tam zima ako v mrazáku, baby odchádzali spokojné, páčila sa im Monikina odvaha a chceli s ňou trénovať a byť tiež tak trochu ako ona.

Uvedomili sme si obaja, že značka „Sama nad Sebou“ je oveľa viac ako len „tréningy a výživa“, ale že je to o kompletnej zmene, o sebavedomí a o dosahovaní cieľov, hoci ti nikto neverí. Legendárna hláška „Nebuď puding!“ už bola aj na tričkách, ktoré Monika dala vyrobiť a frčala. Do konca decembra stávku vyhrala, bola v životnej fyzickej, mentálnej aj trénerskej forme a rozbiehala program „Sama nad Sebou“. Žiadne „dáš to tiež!“, ktoré malo byť viac menej o tom, aby to baby dali tiež. Toto bolo o novej mentalite, ktorá baby stmeľovala na spoločných skupinovkách.

Január odpálila naplno. Naše tréningy skončili, ale začala chodiť na box, do ktorého sa zamilovala. Viem, že potrebovala ísť na 110% a myslím, že urobila touto voľbou veľmi dobre. Postupne začala boxérske veci prenášať aj do tréningov s klientkami – boxérsky beh už je legendárny, jej tréningy boli menej so závažiami, viac s vlastnou hmotnosťou, viac o bojovnosti a prekonávaní sa, oveľa viac HIIT a oveľa menej silový tréning (deadlift a pod) – proste zapadalo to do celej filozofie, profilovala sa, hýbala sa vpred. Jej plány začínali naberať reálne kontúry, od januára si všetko dobre premýšlala, nebrala bezhľavo nové klientky, ale rozmýšľala, ako môže mať na baby ešte väčší vplyv a na ešte viac báb a ako to dať celé do praxe…

Servus mládež! Posielam pre motiváciu koláž z mojich dnešných tréningov s babami z programu Sama nad Sebou. U báb vidím…

Posted by Sama nad Sebou on 16. február 2016

 

JAR 2016

Pomaly ale isto sa dostávame do dnešných dní. Monika rozvíja značku Sama nad Sebou a frčí naplno sama na svojom.

Videl som, že Monika vie byť buď super iniciatívna na vytváraní projektu Sama nad Sebou a budovaní svojho podnikania, alebo vie byť veľmi oddaná spolupracovníčka, keď na nej neleží celá ťarcha tvorenia a inovovania, ale keď presne vie, čo má urobiť, má nad sebou niekoho, kto ju vedie a ona ťa nesklame a spraví skvelú prácu. No vedeli sme, že to nemôže byť oboje a treba sa rozhodnúť, čo je priorita. Opäť teda nastal čas na dlhé rozhovory, len teraz to nebolo o tom, že „Monča, preber sa!“ ale skôr o tom, že „Monča, ide ti to super, poďme pokecať, ako to vygradovať!“ :) Bolo nám to obom jasné – vedeli sme, že Monika hoci to už predtým skúšala, nemôže robiť 300 vecí a sedieť na viacerých koňoch. Už na prelome leto/jeseň 2015 sme zistili, že ak má robiť priveľa vecí, že ju to preťaží a nikto nebude happy.

Prišlo odomňa také priateľské „ultimátum“ alebo ako by som to nazval. Boli dve možnosti – buď ide „all in“ v projekte Sama nad Sebou a začne rozmýšľať nad vlastnými priestormi a robením celého projektu fakt že naplno sama bez môjho mentoringu a nebudem s ňou už zase ja rátať na Fitnessa aktivitách, ALEBO nech sakra nerobí 1000 vecí naraz (kniha, videá, články, semináre, tričká, víkendy v Tatrách, online coaching,,,) ale nech zmierni, venuje sa trénovaniu báb a robí to vo Fitnesse, s ktorou som mal v tom čase jasný plán otvoriť nový, lepší, väčší gym a ja budem stále jej mentor a pomáhať jej s programami. Značka Sama nad Sebou by ale prešla pod Fitnessu, ktorá by to celé zastrešovala, Monika by viedal programy – tréningy a konzultácie, ALE, primárne by sme obaja makali na tom, aby sa posúvala vpred Fitnessa a že Sama nad Sebou by bol iba časť Fitnessy. Ak by jej programy nezapadali do Fitnessy, zrušili by sme ich a vymysleli nové… Čiže už chápeš, prečo som to nazval „ultimátum“ :) Bolo to – buď je to hlavne o Fitnesse, alebo o Sama nad Sebou. Monika si najprv, keď som jej toto povedal a rovno aj poradil, aby zobrala tú prvú možnosť, myslela, že sa jej chcem zbaviť a navrhujem jej vlastné priestory, lebo si chcem urobiť ja svoje a nepočítam s ňou v nich. Poopravil som ju: Nechcem Moniku, ktorá sedí na viacerých koňoch naraz. Ja som mal v hlave jedného hlavného koňa, tým bola Fitnessa a zistil som, že snažiť sa vyhovieť vždy každému bolo zničujúce. Videl som, že hoci spolu ako tréneri nažívame veľmi super a fakt že bez konfliktov, vždy tam budú také malé sporíky o to, aká hudba bude hrať, čo bude vyložené na bare, aké farby budú na stenách. Všetci sme silné osobnosti, ktorí si to chceme robiť podľa seba – preto som prijal ťažké rozhodnutie, že chcem nájsť nový priestor, ktorý bude 100% Fitnessa, nebude to zlepenec 4 značiek, 100% sloboda ale aj 100%tná zodpovednosť a budovanie značky.

Predtým rozhodnutím som sa posledné dva roky snažil poskytnúť všetkým Fitnessa kolegovcom priestor, nech si makajú na svojich projektoch a vo voľnom čase si splnia svoje Fitnessa povinnosti. Snažil som sa budovať organizáciu na dobrovoľníckej báze, výsledkom čoho som bol vždy ja najviac zahrabaný prácou, nič som nestíhal, ľudia nevedeli presne, čo majú robiť a sami od seba si to nevymysleli, ale radšej makali na tom, čo je ich primárny job.

Bola to zvyčajne katastrofa – pokiaľ človek nie je plnohodnotný člen tímu (plat nie je až tak dôležitý, ale skôr jasná zodpovednosť) a nie je to jeho hlavný pracovný zámer v tom gyme, v živote počas toho času kým tam je neurobí nič navyše, vždy len to, na čom sa dohodneme. A ja som chcel ísť fakt vysoko. Čiže – buď Monika buduje to svoje (a ako kamoš som jej povedal – „Monča, dáš to, verím ti!!!“ a myslel som to vážne) alebo pracuje so mnou pre mňa (a tu ako zamestnávateľ som si myslel a aj hovoril, že „bude to win-win, ak by nebol, odišla by si, bude to fasa spolupráca, ale priprav sa na to, že ťa budem regulovať, za programy zdaňovať a hovoriť ti ako šéf, čo máš robiť.).

Monika aj ja sme rozumeli, že toto sú jediné možnosti a obaja sme vedeli, že nebude posraná a preto si zvolí tú riskantnejšiu a odvážnejšiu možnosť a začne hľadať vlastné priestory a makať 100% na Sama nad Sebou… V tom momente sme rozhodli, že obaja sme samostatné jednotky, Monika si uvedomila, že Fitnessa a Mišo tu už nebudú ako rozbiehačska platforma, tak ako na jeseň 2014 keď začínala, alebo potom na jeseň 2015, keď makala na návrate po zranení. Viem si predstaviť, že je to scary, ale na druhej strane teraz naozaj ukáže, či na to má, či to zvládne a čo sa v nej skrýva. Z môjho pohľadu je to rovnaké – už tu nebude Monika, ktorá bola zase pre mňa vždy záchranná sieť, keď som na poslednú chvíľu niečo nestíhal na eventoch, nebude tu ani ako príležitosť na spolutvorbu programov, pretože keď sme nejaké programy tvorili spolu, vždy to bol win-win, no a do tretice, ak to Monika odpáli naplno a bude z nej taká úspešná trénerka a inšpirátorka, ako si zaumienila, tak si budem búchať hlavu, že som ju nechal z Fitnessy odísť a nenašiel jej lepšie miesto aby to bol win-win… Už asi chápeš, že toto rozdelenie našich ciest bolo logické, ale nesie pre oboch mega riziko, do ktorého sme sa obaja vrhli.

Začalo hľadanie priestorov a plánovanie toho, že sa raz, keď skončí náš nájom na Továrenskej 14, poberieme každý svojou cestou… Keďže sme obaja vedeli, že najneskôr do konca roku 2016 budeme musieť vypadnúť z priestorov na Továrenskej 14, nehľadala len Monika, ale začal som hľadať aj ja…

Pred rokmi som videla film The Bucket List, ktorý bol o dvoch mužoch, ktorí premárnili celé svoje životy tak, že si…

Posted by Sama nad Sebou on 14. marec 2016

 

Pre pochopenie kontextu ti ešte prezradím, že od decembra, kedy odišiel môj kolega Ľubo do Londýna, ho vo Fitnesse nahradil Dávid, s ktorým sme si super sadli, začali sme spolu trénovávať a aj robievať spoločné skupinovky. Dávid sa vo Fitnessa tíme našiel, podieľal sa na vylepšení Fitnessy o kettlebelly a hrazdy a za necelý mesiac vyvinul viac inciatívy ako Monika za rok.

Pozor, Monika za ten rok odviedla oveľa viac práce ako Dávid za mesiac, ale hovorím o tom, že Dávid ukázal mega iniciatívu, začal vymýšľať, tvoriť a presne toto mi imponovalo. Zrazu som ako s parťákom do budúcna počítal s Dávidom a spolu s Mirom a Jankou (o ich úlohách vo Fitnesse ti nebudem písať, to už by ťa totálne zamotalo:)) sme začali hľadať nové priestory, kde by Fitnessa fungovala. Dávid chcel ísť do toho „all in!“, nebudovať svoju značku, ale Fitnessu, to sa mi páčilo a videl som, že takto to má zmysel a nie ako keď mala Monika zodpovednosti a počítal som s ňou rovnako ako s Dávidom, ale s tým rozdielom, že ona chcela ešte popritom budovať aj svoju značku a keď mala toho veľa a nestíhala, vyhrala vždy je značka. Preto Fitnessa zvlášť, Akadémia Sama nad Sebou zvlášť. Zrazu sme teda hľadali priestory oddelene a boli sme pomaly ale isto viac a viac vzdialení, lebo sme si riešili svoje.

Od marca sa teda niektoré veci na našom spoločnom fungovaní s Monikou pomenili, ale nie všetky. Mám pocit, že som si akosi nezvykol na to, že Monika je/bude 100%tne samostatná jednotka a ešte som ju akoby bral za nejakého svojho „učňa“ alebo „zverenca“. Zároveň som bol v období marec-apríl tak prepracovaný, že som fakt nevedel čo skôr. Náhle sme sa dozvedeli, že Fitnessa sa bude búrať oveľa skôr, ako sme čakali, je možné, že už 30.6. musíme byť preč,  je možné, že to počas mája dokážeme ešte nejako vylobovať do 30.9., každopádne začala hra o čas! Poviem ti, posledné 2 mesiace to riešim skoro každý deň – čo kde kedy ako… Ak som mával toho v tom období veľa a pracoval som 12 hodín denne, tak teraz ešte s hľadaním nových priestorov som mal 2x viac stresu, pracoval od rána do večera – z toho veľmi veľa práce bolo administratívnej / manažérskej, čo sa ešte popri full-time trénerskom jobe ukázalo ako mega náročné, ale vedel som, že už sme sa s Monikou dohodli na rozdelení ciest, už mi nebude platiť nájomné v gyme, čiže ak to chcem spraviť poriadne, musím sa do toho obuť ako nikdy predtým a to som aj urobil!

V gyme sme si s Mišom Patakym (ktorý sa k nám pridal v januári, ale nejdem tu do detailov, inak by to bolo úplne zamotané) vybudovali kultúru toho, že „na podnikaní je najlepšie to, že si môžeš vybrať, ktorých 16 hodín denne pracuješ“… On mal toho veľa, ja som mal toho veľa, obaja sme zrazu zistili, že okrem toho, že ideme nadoraz musíme ešte hľadať priestory. On pre Protrening, ja pre Fitnessu. Monike pre Sama nad Sebou…

Časový stres mi zrazu zbúral všetko ako domino. Na nič zrazu nebol čas. Akoby každý deň mal zrazu o 3 hodiny menej ako bolo treba aby mal. Niekedy som mal aj dlhšie pracovné dni ako 16 hodín – tréningy, eventy, FIBO, školenia, hľadanie nových priestorov, Irán, ďalšie školenia, eventy, vlastný tréning, projekty – všetko mi uberalo energiu a ja som cítil, že buď príde crash, ako v apríli 2014 (kedy som bol naposledy chorý, lebo som mal naložené viac ako kedykoľvek a proste som to neuniesol a na 5 dní bol chorý ako riť), alebo to prekonám a nadýchnem sa.

Počas toho obdobia som bol aj na Moniku dosť nepríjemný, mali sme nejaké nezhody a ja som cítil, že toto musí skončiť. Aké nezhody? No, povedzme, že to bolo často o tom, že sme si obaja riešili 100%tne svoje a niekedy to zasahovalo tomu druhému do toho jeho a vzťahy začali škrípať. Už sme navyše nehľadali všetci spolu spoločné priestory – ja som hľadal svoje, Monika svoje, malá rivalita o to, kto si nájde svoje a mňa začínalo deprimovať, že to ide tak ťažko!

Musel som si stanoviť, čo naozaj chcem a najväčšie potešenie som našiel v ranných tréningoch, ktoré som nazval Tréning Podľa Miša. Zrazu som sa sústredil na jednu vec a robil ju poriadne. Stres začal klesať, položky z to-do listu ubúdať. Začal som sa trošku ukľudňovať a namiesto bezhlavého hľadania nového priestoru som začal rozmýšľať aj o pláne B alebo C, teda o nejakom podnájme pre Fitnessu / Tréning Podľa Miša, o osekaní aktivít a ponechaní len toho najdôležitejšieho (odpíliť konár aby prežil strom), začal som sa na veci pozerať viac s nadhľadom a cítil som sa oveľa viac v pohode a Monike som sa za tie nezhody ospravedlnil. Najťažšie obdobie za posledné dva roky bolo za mnou. Upratal som si život. Po 2-3 mesiacoch som mal víkend, kedy som konečne nič neorganizoval, nedobiehal prácu, ale oddychoval, oslavoval narodky, vychilloval.

Monike som okrem ospravedlnenia povedal aj to, že ju konečne beriem ako fakt že rovnocenného trénerisa, ktorý si ide 100% svoje, ktorý je nezávislý, ktorý to má vo svojich rukách, s ktorým nie som konkurencia, ale už nie sme ani Fitnessa kolegovia a že jej držím palce a budem ju vždy podporovať. Viem, že toho mala a má stále veľa, ale že tieto slová museli odomňa zaznieť a sám pred sebou som si musel uznať, že som veľa vecí nezvládol.

No a tu sme vlastne dnes :) Poviem ti, že za posledné 2-3 týždne som veľa rozmýšľal. Ako sa mi rozbehli vlastné skupinové tréningy Tréning podľa Miša, zisťujem, ako potrebujem ešte makať na hľadaní toho svojho štýlu, na pracovaní menej, ale kvalitnejšie, na myslení dlhodobo.

Ešte neviem, dokedy sme v priestoroch na Továrenskej 14, ale momentálne je toľko možností – ako bude pokračovať Fitnessa, v akej podobe, s kým, kde, že si to celé musím premyslieť. Zvažujem veľké zmeny, malé zmeny, robiť viac toho, čo ma napĺňa a oveľa menej toho, čo je silené. Nebudem ti sem teraz písať svoje mentálne pochody, to je ďalší kilometrový článok, ale viem len, že to bude mega, že urobím všetko pre to, aby som sa prekonal a budem sa tiež snažiť poučiť zo všetkých chýb posledného roka, ktorých bolo viac než dosť, ale práve vďaka nim viem, čo chcem a čo nechcem. Možno aj preto, že som si prestál všetok ten nápor je teraz všetko svetlé. Prešla búrka, vyšla dúha. Vidím jasné možnosti, dostávam ponuky na spolupráce, s kolegovcami presne vieme, na čom sme, zahraničné školenia vo Fitnesse dopadli na jednotku, blíži sa pokračovanie školenia Zdravé, Funkčné a Výkonné Telo 2, ktoré už je skoro plné, chystám sa na školenie k Idovi Portalovi, menej tlačím na pílu a mám pocit, že aj lepšie reže…

Oukej a čo Monika? :) Lebo nejako som sa zase rozpísal o sebe :) Na mastermind stretnutí v polke apríla nám prezentovala svoje samostatné plány a moja prvá reakcia bola, že je to šupa! Na jednej strane si stále myslím, že si naložila viac ako unesie, na druhej strane viem, že je v tomto rovnaká ako ja a potrebuje výzvy a že ju ženie vpred túžba niečo dosiahnuť. Tiež si možno prejde búrkou a potom vyjde dúha. Chce inšpirovať baby aby tiež bojovali a vyhrávali samé nad sebou. Jasná misia, jasné poslanie. Tu už až tak nepôjdem do detailov, lebo ako som už napísal, Monika si stále viac a viac ide svoje a ja som stále menej a menej involvovaný a aj preto píšem tento článok ako ukončenie ďalšej epochy, ale spoznal som Moniku za ten čas viac ako dobre a stále mám rešpekt pred tým, aká je ambiciózna a ako keď dojde na činy, tak sa nikdy nedoserie, ale ide. Na otužovačkách v ľadovej vode bývala s nami jediná baba. V gyme je s nami ako trénerka jediná baba. Ale napriek tomu, že ani zďaleka sa netvárim, že rozumiem ženám, tak si dovolím povedať, že z tých všetkých žien, ktoré poznám, je jedna z mála, ktorá má gule.

Slabé stránky? No, tých má veľa tiež :) Osobné vzťahy, rodina, kamoši a okolie, toto všetko ju dokáže rozhádzať, rozosmutniť, prehnane precitlivieť, ale aj nakopnúť, skrátka emocionálna hojdačka. Možno pôsobí navonok ako neskutočná bojovníčka a nekompromisná trénerka, ale keď pracovný deň skončí alebo sa dovalí záplava bremien, je to vždy hlavne klasická baba s klasickými babskými problémami, ktorá potrebuje počuť milé slovo, objať, vypnúť, smiať sa, neriešiť, byť v bezpečí a s kamošmi. Keď jej toto chýba a naloží si na seba viac ako zvládne, motivácií je koniec, ide na štvrť plynu a pripomína mi tú Monču so zraneným kolenom. Ona sama to vie.

„Nevieš, ako bude dneska?“, pýta sa ma spolubývajúca. „Neviem, Dáša, ale rozhodne lepšie ako včera!“
Hneď, ako som zo…

Posted by Sama nad Sebou on 27. apríl 2016

 

Ale ja sám mám momenty, kedy nemám energiu, silu, nápady, prokrastinujem, mám chuť dať si hranolky s pivom a schovať sa pred svetom. Viem len, že čo máme s Monikou spoločné, je to, že akonáhle vidíme, že „toto nie sme my“ tak nám v hlave obom začne blikať alarm a dokážeme sa veľmi rýchlo vzchopiť a makať na tom, aby sme boli takí, akí sa chceme vidieť. Je to tá túžba niečo dosahovať, tá vôľa, to odhodlanie a tá bojovnosť, ktorá je podľa mňa hlavnou esenciou celého projektu Sama nad Sebou.

Včera 7hodinové natáčanie cvičebných videí s Fitshaker, 8 polhodinových intervalových makačiek, podľa ktorých budú doma…

Posted by Sama nad Sebou on 2. máj 2016

 

Ako tak čítam po sebe tento článok, napísal som toho mrte veľa, ale pritom som sa dotkol iba špičky ľadovca a príbehu „Ja a Monika od augusta 2014“. Zistil som, kedy je Monika na nezastavenie, ale tiež aj, kedy je z nej úplná zdochlina. Viem, čo ju najviac teší, kedy je nelogická, akú hudbu púšťa na tréningoch najradšej, aké dáva cviky, ako komunikuje, ale aj aké haluze rieši najviac vo svojom súkromnom živote.

Je to zvláštny pocit spoznať niekoho tak dobre za skoro 2,5 roka. Naša spolupráca a priateľstvo sa vyvíjali. Viem, že naša spolupráca bola vždy win-win – akonáhle to bol win iba pre jedného z nás, nešli sme do toho. Moniku teraz čakajú battle, ktoré bude dávať bezomňa. Asi vám nemusím hovoriť, ako veľmi jej prajem. Aby si splnila všetky svoje sny a aby dosiahla to, čo si zaumieni. Aby to neprepálila. Aby si nenaložila viac ako zvládne a potom aby neprokrastinovala pod ťarchou milión úloh že ani nevie čo skôr tak nerobí nič. Aby sa nezranila. Aby bola šťastná.

Ja sám teraz makám na tom všetkom. Nedávno som mal narodky a Monika mi do darčeka napísala venovanie v štýle, že veľa ľuďom dávam a že aby som nezabúdal na seba. Nezabúdam, neboj! :) To je teraz hlavný zámer! Ale jedným očkom budem vždy kukať, že či sa darí aj tebe!

Fitnessa spolupráca je na konci, 14 mesiacov dozadu som ti hovoril nadšene svoje plány a obaja sme ťa videli ako moju rovnocennú parťáčku v budovaní vzdelávacej organizácie. Mohli sme tam byť 50:50 parťáci. Teraz si ale líderka svojho projektu, nie 50:50, ale 100:0. Ja sám by som sa rozhodol rovnako. Viem, že všetko, čo si za posledné roky robila, bolo buď 100, alebo to bola 0. Možno raz zistíš, že chceš robiť niečo úuuplne iné. Možno objavíš totálne novú esenciu projektu Sama nad Sebou. Jedno ale viem. Bola to mega česť, mega inšpirácia a ďakujem za to, ako si sa posledné 2 roky prekonávala, lebo takých ako si ty, je len málo a bola by škoda, keby si zo seba niekedy dávala menej ako 100%.

Mišo :)

www.samanadsebou.sk

Posted by Sama nad Sebou on 22. marec 2016

 

 

Zdieľať tento článok

--------------------

Čauko, ďakujem za dočítanie článku až do konca, si super! Mám pre teba ponuku, čo tak dostávať všetky moje nové články priamo na tvoj email? Nič to nestojí, 100% žiadny spam a z odberu sa dá hocikedy odhlásiť.

Leave a Comment.