Ako si stanoviť ciele na rok 2017? Skús verejné a neverejné ciele!

Toto je post o (mojich) novoročných cieľoch a prečo rozdeliť ich na verejné a neverejné môže byť celkom zaujímavý nápad na vyskúšanie.

„Ciele sú užitočné, ale dvojsečné.“ (ja, teraz:))

Veľakrát sa mi stalo, že som mal perfektné SMART ciele, ale rok priniesol nové udalosti a z mojich mega super „hviezd na oblohe“ sa stali „vyrážky na zadku“ :) ako keď si v škôlke praješ, že chceš byť smetiar (lebo naskakovať na veľké auto je cool) a potom predstav si, že by si to o 20 rokov robil len preto, lebo „taký bol plán“ :)

OK, treba ciele (vízie, misie…), nech sa ľudstvo posúva vpred a nefláka sa, ale ciele ako sluhov, ktorí nám pomôžu získať to, čo naozaj chceme (čokoľvek to je) a keď nám neslúžia, môžeme ich prepustiť (kým z nás neurobia smetiarov, tí otrokári…)

Včera som písal článok o tom, prečo je pre mňa koncoročný debriefing dôležitejší ako novoročné ciele a ako to spraviť poriadne (vrátane môjho postupu, tabuliek a grafov :)). Stále si to myslím (nič sa od včera nezmenilo :D), dôkladná „pozápasová analýza“ ťa o tvojom tíme naučí viac ako všetky predpovede bookmakerov a navyše, ak sa chceš pripraviť na ďalší zápas, potrebuješ vedieť, ako tvoj tím hral – ktorí hráči hrali dobre a ktorí naopak nie… Najprv rozbor, potom nový plán.

Ale rozbor je za mnou, čo teraz? Som rád, že sa pýtaš :)

Ešte v novembri som bol rozhodnutý nemať na 2017 žiadne ciele a proste žiť intuitívne, ale z môjho debriefingu mi vyplynulo, že to nie je dobrý nápad.

Akonáhle totiž moju myseľ neokupuje cieľ, začnem si nachádzať aktivity, ktoré začnem robiť veľmi dobre, pričom by som ich nemal robiť vôbec (od kecania druhým do toho, ako žijú, až po hádanie sa s trolmi na internete).

Ako na ciele v roku 2017

Rozhodol som sa pre tento approach, kľudne sa inšpiruj:

* stanoviť si verejné aj neverejné (tajné) ciele.
* každý mesiac urobiť „polčasové hodnotenie“ a zvážiť striedanie – debriefing hodnotiaci nie len metódu hry (80/20 analýzu, hľadanie vzorcov a lead dominos) ale aj makro pohľad zhora („som vôbec na správnom štadióne?“)
* Nenútene môcť cieľ kedykoľvek dropnúť, akonáhle zistím, že mi prirodzene nejde all-in approach, keďže 1-2 all-in ciele zvyčajne prinesú viac výsledkov ako 20-30 na-pol-plynu cieľov (true story).
* Uvedomiť si, že energia je cyklická a striedať tvrdé mesiace s jemnejšími, ak zistím, že energia klesá, prestanem dupať na plyn, ale zvolním.
* Ciele motivované strachom sú zakázané, pre dôvody popísané v debriefingu.

Myslím, že všetko je jasné, okrem toho delenia na verejné a neverejné ciele.

Verejné a neverejné ciele

Logika je jednoduchá: niektoré ciele sa ľahšie dosahujú, keď o nich povieš okoliu a ich nesplnenie by bolo sklamaním pre ľudí (napríklad, ak povieš, že v roku 2017 predáš auto a kúpiš si bicykel – ak to neurobíš, budeš vedieť, že verejnosť ťa bude mať za výhovorkára, lebo ak to chceš, urobíš to a ak to neurobíš, vyhováraš sa).

Takéto ciele volám mechanické. Just do it! Možno sa ti do nich nechce, ale vieš, že je to super cieľ, ak to so sebarozvojom myslíš vážne. Odporúčam zverejniť, nech o tom vie čo najviac ľudí a nemáš sa kam skryť.

Pozor!, ak cieľ nie je realistický a/alebo nie je relevantný, staneš sa jeho obeťou – mám kamošov, ktorí si naplánovali, že budú cvičiť 4x do týždňa, odbehnú 50km mesačne a pod, ale keďže nemajú vybudovaný systém, je len otázkou času, kedy im dôjde sila vôle. Treba si naschvál stanoviť menší cieľ, napr. „ísť cvičiť 2x do týždňa“, prípadne „odbehnúť 10km“… ak dáš viac, super, ale ak nie, urob aspoň minimum, nestratíš momentum (zotrvačnosť, sériu) a to je dôležité, pravidelnosť je pri cvičení kľúč…

A možno by si si taký cieľ ani nemal dávať, pretože na teba platia iné metódy – tvoj debriefing by ti mal odhaliť „nápovedy“, či nie je lepšie predplatiť si tréningy alebo ísť do nejakej stávky s trénerom – hovorím, stanovovanie cieľov by nemali byť len prázdne prdy do tmy, ale mali by vychádzať z toho, že sa poznáš lepšie, ako keď si si ciele dával minule.

No a druhá kategória cieľov, bombastické, sú zase opak – sú ťažké, treba kreativitu, vynaliezavosť, sú veľké, ľudia híkajú, keď sa dozvedia, že máš také mega ciele a podľa mňa ak to nie je vízia, na ktorú chceš namotať ľudí, ale záleží to hlavne od teba, či sa to stane, tak to najlepšie, čo môžeš urobiť, je nechať si takéto ciele sám pre seba!

Prečo?, pretože náš mozog nerozlišuje, či sme to už dosiahli alebo o tom ešte len hovoríme, začne vyplavovať hormóny, ktoré nám dávajú pocit šťastia a uspokojenia a náš záväzok makať na tom ciele klesá (ak už si niečo mal, nepriťahuje ťa to tak, ako keď si to ešte nemal). Čiže toto znie možno nelogicky, ale je to tak, neoberaj sa o motiváciu, o drajv a nechaj si svoje bombastické ciele pre seba.

Ako spoznáš, či je cieľ mechanický (zverejniť) alebo bombastický (utajiť)? Urob jednoduchý test – spýtaj sa samého seba, či ťa láka pochváliť sa so svojim cieľom alebo nie – a potom urob presný opak :)

Bombastické ciele (vydať sa na cestu okolo sveta, napísať knihu, otvoriť si kaviareň) sú „mňam-mňam“, láka ťa pochváliť sa, ale ver mi, robíš si antislužbu, lebo ak to nedáš, je milión spôsobov, ako si to ospravedlniť. A, že si sa už pochválil s cieľom, drajv pôjde iba dole.

Naopak mechanické (začať separovať odpad, predať televízor, nájsť si charitu, na ktorú začnem dávať 5% svojho príjmu) ťažia z toho, že cítiš tlak a vieš, že nesplniť to nie je ľahké ospravedlniť – samozrejme, stále som zástanca toho, že ak sa cieľ stal zbytočným, treba ho dropnúť, ale mechanické ciele by mali byť jasné ako facka a keď si nie si aspoň na 95% istý, že bude relevantný aj o mesiac, tak o ňom nikomu nehovor a ber ho ako bombastický.

Prípadne, ak sa pristihneš, že počas roka sa až moc veľa cieľov prestáva stávať relevantnými, zamakal by som na debriefingoch, lebo si pravdepodobne dávaš ciele, ktoré majú priveľkú šancu na zlyhanie a možno len prehliadavaš varovné signály (u mňa klasická chyba bývalá tá, že som plánoval, akoby mala byť moja energia lineárna a nie cyklická, samozrejme na začiatku roka som vždy „hore“ a trpím ilúziou, že tam ostanem)…

Dobrá vec na dávaní si cieľov je tá, že nikde nie je stanovené, že 1.1. musia byť vytesané do kameňa a that’s it – nie, proste, ak ti veci nedávajú zmysel, nesíl to, venuj večer 5 minút takému malému debriefingu/zhodnoteniu dňa, možno ti príde niečo na um prirodzene, možno nie, ale opakujem, ciele sú tvoj sluha a nie vice versa :).

Moje verejné a neverejné ciele

OK, s pravdou von :) Samozrejme, najviac ma láka „pochváliť sa“ s tými bombastickými, ale pre vlastné dobro odolám. Tu je teda môj zoznam verejných, mechanických cieľov na začiatok roka 2017. Uvidím na konci januára, či niečo pridám, verím, že nič neuberiem, na 100% to neviem:

Mišove verejné ciele:

* všetko, čo fyzicky vlastním, sa zmestí do auta, do 5.3.2017
* na konci januára dám po debriefingu post na blog s novými zisteniami
* roztriedim články na blogu do lepších kategórií a dám systém aj tagom a celkovo zlepším prehľadnosť a vyhľadávanie článkov, počas pobytu na Zanzibare.

To je všetko, všetky ostatné sú v druhej kategórií ;)

Znejú ti tie mechanické ciele nudne? Mali by. Ak ťa nadchýňa o nich hovoriť, asi bude lepšie si ich nechať pre seba.

Je rozdiel medzi cieľmi a ego-boostermi ;) veľa ľudí radšej o svojich cieľoch hovorí ako na nich naozaj robí – nebuď jedným z nich.

Pochváľ sa potom, keď to dáš a radosť bude dvojnásobná! Ak je niekto, kto ti vie s cieľom pomôcť, tak to pred nim netaj, len preto, lebo som povedal, ale hlavne si to nedávaj na facebook :D

Navyše, aj slávny ‘marschmallow experiment‘ ukázal, že ľudia, ktorí zvládnu oddialiť potešenie, sú v živote úspešnejší. Chceš mať lajky teraz alebo úspech potom?

Záver

Priatelia, nech sa vám darí! Einstein povedal, že definícia bláznovstva je skúšať niečo rovnakým spôsobom a očakávať iné výsledky. Ak ste mali často problémy s dosahovaním svojich cieľov a táto metóda je niečo, čo ste ešte neskúšali, dajte jej šancu ;) Hlavne ale nebuďte blázni…

Prajem vám úspešný začiatok roka, splnené ciele a ak máte verejné ciele, neváhajte ich postnúť do commentu pod článok alebo na fb – rád hodím aj feedback, ak nebude nevyžiadaný :)

Cheers!

Mišo

Zdieľať tento článok

--------------------

Čauko, ďakujem za dočítanie článku až do konca, si super! Mám pre teba ponuku, čo tak dostávať všetky moje nové články priamo na tvoj email? Nič to nestojí, 100% žiadny spam a z odberu sa dá hocikedy odhlásiť.

2 Comments

  1. Takto som nad tým neuvažovala ale fakt super nápad s verejnými a neverejnými cieľmi. Presne ako vravíš, ak si dá človek za cieľ precestovať svet a nesplní to, tak bude len za trúbu, ktorá ma plno reči. A možno to dokonca niekto bude nútený splniť, len aby nebol za trapka a ani to sám už v danej dobe nebude chcieť. Naopak ak si tie ciele necháme pre seba, motiváciou môže byť aj pozitívna reakcia druhých ľudí, ktorí sa o tom dozvedia, keď sme to už dali. Aj keď som už načrtla pár ľuďom moje ciele ale nie podrobne, tak mám stále šancu byť tajná a viac motivovaná. Díky za to :)

    Mňa by inak zaujímalo prečo ľudia čakajú na nový rok a riešia predsavzatia vtedy. Nemyslím, že ty si ten prípad ale plno ľudí z môjho okolia čaká na nejaký magický dátum, od ktorého sa všetko zázračne zmení. Ja si ciele dávam pravidelne, kedy som už privyknutá na nové zvyky/ciele. Zaujímalo by ma, prečo má ten nový rok takú „silu“.

    Reply
  2. čauky, diky moc za super input :) podla mna sme si zvykli na „nove zaciatky“, ci uz novy den, tyzden, mesiac, rok, je to take klišé, ktoré odvšadial počúvame a kedze radi uverime tomu, comu chceme uverit („zacni nanovo“, „s novym rokoˇ cisty stit“) a pod, tak sme si zvykli :) ano, verim tomu, ze oddychnuty clovek ma viac sil (rano, po sviatkoch) ako ked si s nimi nakonci (vecer, pocas tazkeho projektu), ale inak sa ns to pozeram vyslovene prakticky a ked nieco chcem zacat 2.12. alebo 17.12. alebo 25.12., tak to zacnem a nebudem cakat na magicky novy rok ;) praktickost nad romantizovanie

    Reply

Leave a Comment.