Ako mi Matt Mullenweg, Josh Waitzkin a Michal Truban pomohli pochopiť radu Steva Jobsa

Všetci občas potrebujeme príbehy ako tieto, ver mi :)

INTRO

Dnes ráno som dával na facebook video s mojou obľúbenou myšlienkou Steva Jobsa. Tu je (má to len 23 sec):

Vždy, keď si ju pozriem, sa cítim nabitý sebavedomím, odhodlaný a nezastaviteľný! Zároveň som mal ale vždy vnútri problém uveriť tomu, že tí najbystrejší ľudia okolo mňa nie sú chytrejší ako ja – sakra, podľa mňa ľudia, ktorí menia svet sú géniovia! Ako mám uveriť tomu, že nie sú chytrejší ako ja?

Ako som uveril, že ľudia okolo mňa nie sú chytrejší ako ja

Teraz nechcem písať o tom, že moje už-aj-tak-vysoké sebavedomie dosiahlo nový vrchol, ale skôr o tom, že som si prestal inšpiratívnych ľudí stavať na piedestál, čo mi paradoxne pomohlo ešte viac sa nimi inšpirovať.

STORY #1 – Matt Mullenweg

mattmullenweg

Matt Mullenweg ovplyvnil internet ako málokto – bez neho by nevznikol WordPress, na ktorom frčí cca štvrtina všetkých webových stránok celosvetovo (Reuters, TED, Forbes, misoduchon.com, atď :)). CEO firmy Automattic, ktorá má hodnotu vyše 1 miliardy $$$, Matt sa pravidelne objavuje v zoznamoch najvplyvnejších podnikateľov, na klávesnici píše rýchlosťou 120 slov za minútu (!!!), väčšinu WordPressu nakódil počas fungovania na polyfázickom spánku a už pred tridsiatkou bol z neho úspešný podnikateľ a investor… Keď som ho počul rozprávať, uvedomil som si, aký inteligentný a pohodový týpek to je, neskutočný nadhľad, pokoj, rozvaha a IQ… O to viac som sa pobavil na story, ktorú hovoril:

Keď sa mu začínal biznis rozbiehať, jeden z prvých investorov mu napísal šek na $400000. Najväčšia haluz? Matt ten šek stratil :D. Huups… Nevedel ho nájsť, až o pár mesiacov, keď letel domov a otvoril si staršiu knižku, šek z nej vypadol, pretože ho tam vložil ako záložku.

STORY #2 – Josh Waitzkin

joshwaitzkin

Joshua Waitzkin je považovaný za šachový unikát – je jediným človekom, ktorý vyhral všetky dôležité americké turnaje od detských súťaží až po dospelákov a stal sa predlohou pre film Searching for Bobby Fischer. Josh ale neostal len pri šachu, získal tiež čierny opasok v Brazílskom Jiu Jitsu a je majstrom sveta v Tai Chi Push Hands! Napísal knihu The Art of Learning, kde zdieľa princípy učenia sa akýchkoľvek skills, ktoré mu rovnako pomohli pri šachu, ako aj pri bojových umeniach a dnes mentoruje úspešných riaditeľov Fortune 500 či profesionálnych športovcov. No nie je dokonalý:

Josh sa jedného dňa rozhodol vyskúšať Wim Hof Method hlbokého dýchania. S potápaním má skúsenosti a chcel to testovať priamo vo vode, čo je ale totálne nebezpečné a „akosi“ podcenil bezpečnosť. Stratil vedomie a klesol na dno bazéna, kde bol vyše 3 minúty, kým ho plavčík nevytiahol. Následne musel byť 3 dni hospitalizovaný. Dnes je v pohode, ale doktori skonštatovali, že keby tam ostal ešte 45-60sec dlhšie, utrpel by vážne poškodenie mozku, prípadne smrť…

Story #3 – Michal Truban

Michal je zakladateľ Websupportu, okrem toho Nicereply a InHiro, bol ocenený ako IT osobnosť roka na Slovensku, spoluzakladal slovensko.digital, Progresívne Slovensko, ale tiež aj zvládol extrémne preteky Norseman medzi naj 160, ktorí dostali čierne tričko.

Nedávno vydal svoju knihu Support, ktorá sa okamžite stala bestseller (ak chceš úprimný a vtipný príbeh, ktorý sa snaží začínajúcich podnikateľov veľa naučiť o praktickom podnikaní a pritom neskrýva svoje vlastné omyly, tak si ju isto prečítaj, v danej knihe je podobných stories kopu, ale nechcem aby sa z tohto článku stala recenzia na knihu, ktorých už je veľa, tak spomeniem niečo iné)

Keď sa mi kniha konečne dostala, stretli sme sa doobeda na jednom evente, kde Mišo aj rozprával pred ľuďmi. Povedal mi niečo v tomto štýle:

„Fuuu, ráno som sa zobudil po žúre, ktorý bol asi do tretej, na raňajky som si dal tresku s rožkami, neviem, čo presne poviem, ale som tu…“

:D strašne som sa na tom smial, ale nebral som to tak, že „ty vole, ako to môžeš žrať“ ale skôr „ďakujem, že si sám sebou a na nič sa nehráš“ a či už takto v rozhovoroch alebo v knihe, osmeľuješ ľudí, že podnikanie nie je výsada žiadnych dokonalých uberľudí, ale že to robia bežní ľudia, tak, ako to povedal Steve Jobs…

Bonus: Moja story

Chcem sem pridať aj svoje príbehy, lebo mám pocit, že zraniteľnosť je nákazlivá. Najprv trochu kontextu:

Zvyčajne sa považujem za dosť inteligentného – všetky príjmačky, ktoré som robil, na jazykovú základku, na osemročný gympel, alebo na výšku, som dal najlepšie zo všetkých. Účastnil som sa rôznych olympiád, reprezentoval gympel v rôznych športoch, ľudia mi hovorili, že som veľmi šikovný, po škole sa mi podarilo dosť vecí, na ktoré som hrdý a celkovo si idem svoje, ale rovnako ČASTO urobím totálnu hlúposť, alebo niečo VEĽMI nešikovne pokazím, proste zážitky, kedy si hovorím, že vôbec nie som taký super a tieto mi často dávajú ten pocit, že nikdy nebudem ako niektorí iní ľudia.

Dám ti dva príklady :)

  • Raz sme boli s kamošmi v Tatrách na +2000m vysokom vrchu a napadlo nám, strihnúť si to dole skratkou. Zo skratky sa postupne vykľula najnebezpečnejšia stena, po akej som kedy zliezal a nechýbalo veľa, buď by sme volali vrtulník, ktorí by musel dole dostať 3 telá, možno niektoré z nich živé… Mali sme šťastie a nakoniec sme to zliezli, ale potom som mal pocit, že som si na výstup zabudol zobrať mozog a hanbil som sa ako pes to niekomu porozprávať – a neviem si predstaviť, že by sme niekde uviazli a museli volať vrtulník, prípadne ešte horšie…
  • Raz som sa sprchoval, ale nemal som sprcháč, tak som si požičal kamošov nový šampón, ktorý mal vtedy v zdieľanej kúpelni. Minul som mu možno 3-5%, ale zrazu som si spomenul: „doriti, to bol jeho nový šampón a viem, že mi hovoril, že to je nejaký špeciálny alebo čo, asi bude zúriť…“ – tak mi preplo a dolial som ho vodou… Asi vieš, čo sa stalo, rozbublinkoval sa, zničil som celý šampón, kamoš na mňa pozeral ako na totálneho idiota a hovoril som si, či existuje niekto hlúpejší ako ja…

V takýchto momentoch chytím depku a hovorím si „Hmmm, možno nie som až taký smart & skilled, možno som proste priemerný trtko, taký, čo raz vyhrá maximálne Darwinovu cenu…“

Áno, je dobré občas byť uzemnený, ale treba si uvedomiť, že sa to stáva aj ostatným ľuďom, otriasť sa a isť ďalej.

Preto každý z nás potrebuje stories ako tie od Matta a Josha a knihy ako tá od Michala, kde je tých stories hneď niekoľko :) !

Nikto nie je priemerný trtko, pokiaľ tomu sám neuverí. Každý z nás má neskutočný talent, neskutočné silné stránky a KAŽDÝ robí zároveň aj chyby na úrovni káčera Donalda. Kto tvrdí, že nie, tak klame a mal by si prečítať niečo od Brené Brown na tému zraniteľnosť…

Čo ma naučili Matt, Josh a Michal? Že aj tí najväčší makači nie sú ani zďaleka dokonalí, avšak sú to naše svetlé momenty a nie omyly, ktoré nás definujú. Pomohli mi pozerať sa na moje chyby ľudskejšie a menej sa za ne deptať… Verím, že Vám pomohli tiež.

Cheers! :)

Zdieľať tento článok

--------------------

Čauko, ďakujem za dočítanie článku až do konca, si super! Mám pre teba ponuku, čo tak dostávať všetky moje nové články priamo na tvoj email? Nič to nestojí, 100% žiadny spam a z odberu sa dá hocikedy odhlásiť.

2 Comments

  1. Tak tento článok ma veľmi potešil.
    Možno už len dodať ako vraví Tim:
    If you are insecure, guess what? The rest of the world is, too. Do not overestimate the competition and underestimate yourself. You are better than you think.

    Reply
  2. Dneska som akurat natrafil na jeho starsi podcast s Mattom. Tiez ma tato situacia so sekom a klucmi prekvapila, ale milo. A uplne totozna myslienka mi prebehla hlavou ako mozu high-performeri robit tieto ‘somarske’ chyby. Predsa nemame vsetko pod kontrolou do takej miery ako si myslime.

    Reply

Leave a Comment.