4 spôsoby, ako sa sústrediť na dôležitú prácu (+ bonusy)

Ktorý z nich ti najviac vyhovuje? Ja v tom mám jasno. 

Práve som dočítal knihu Cala Newporta – Deep Work (Hlboká práca), ktorá je podľa mňa masterpiece! Tak veľa vecí, ktoré som si už vyskúšal, sa mu podarilo pomenovať a vysvetliť, že som proste musel napísať tento článok.

Netreba byť génius, aby ti bolo hneď jasné, o čom je kniha – “úspech dosiahneš, ak budeš pracovať sústredene a poriadne a nie, keď budeš stále multitaskovať a pracovať povrchne”.

Problém ale je, ako na to. Čo z toho, že si povieš “Teraz sa budem sústrediť na túto jednu vec!”, keď sa o hodinu pristihneš, že scrolluješ facebook… Znie ti to povedome? ?  Možno potrebuješ lepší systém. Cal v knihe predstavil systémy, tipy, nápady, nechýbalo tam WHY, HOW, WHAT, super príbehy, mega kniha.

Tu sú 4 systémy hlbokej práce z knihy, ktoré ti tu chcem predstaviť. Trochu som si ich upravil podľa seba a pridávam aj svoje ponaučenia. Nájdi si v nich tie svoje!

1) Na mnícha

Tento systém je jednoduchý – odpoj sa z facebooku, zahoď mobil, presťahuj sa do kláštora. :) Budeš nerušený, stratíš síce kamošov, ale ak je tvojim cieľom naučiť sa niečo (kung-fu) alebo urobiť niečo (sochu) a je to pre teba dôležitejšie ako čokoľvek iné, tak drastický režim je to pravé.

Na mňa toto síce nefunguje úplne, ALE, v niektorých ohľadoch som aj ja trošku mních – konkrétne nemám televíziu, doma pevnú linku, nie som na LinkedIn, nevyužívam Twitter a v piatky večer sa nechodievam von baviť. V týchto ohľadoch som teda trošku mních aj ja, ale taký pokrytecký, lebo mám iné vyrušenia.

Ak chcem byť “dočasný” mních, čo je viac ako deň, tak to je najčastejšie takto:

Keď som sa potreboval učiť, vždy som išiel ku starým rodičom na záhorie. Nebola tam jediná vec, ktorej absencia zo mňa urobila prakticky instatne mnícha – internet. Ani wifi :) ani mobilný nefrčal. Detto občasné cestovanie niekam ďaleko, od civilazácie, bez technológií. Nemusíš sa stať mníchom na to, aby si sa občas zatvoril do kláštora :)

Záver: radikálne riešenia majú svoje čaro, ukážu ti totiž extrémne výsledky v extrémnych podmienkach. Sú ľudia, komu to vyhovuje, mne moc nie, ale občas si z tejto metódy požičiavam malé kúsočky.

2) Na dídžeja

DJ nepracuje od pondelka do nedele 8 hodín denne, ale nárazovo na akciách, kedy ale ide naplno. O tom je aj táto metóda, kedy nie si možno mních, žiješ svoj bežný život plný vyrušení, ale občas sa stane, že si vyblokuješ poldňa alebo celý deň alebo celú noc, kedy naozaj zamakáš naplno a potom sa zase vrátiš späť.

Táto metóda je vhodná pre ľudí, ktorí si techniku “na mnícha” pracovne nemôžu dovoliť, alebo proste len nechcú, lebo byť mníchom väčšine ľudí nesedí.

Taktiež táto technika sa dobre aplikuje v časoch, keď máš nejakú tú dôležitú vec, na ktorú sa potrebuješ sústrediť a pravdepodobne sa aj približuje jej termín – povedzme písanie diplomovky, vtedy sa takéto väčšie časové intervaly hľadajú lepšie, lebo proste nemáš na výber, ale na mnícha to zvyčajne dať nemôžeš, lebo máš ešte brigádu, frajerku a pod.

Metóda na dídžeja mi je osobne najbližšia. Najradšej mám vyblokovať si do týždňa možno 2-3 minimálne 6-hodinové intervaly, kedy ma nič neruší a makám na niečom dôležitom. Platí, že za tieto 2-3 intervaly spravím viac produktívnej práce ako za ostatné dokopy. Prečo potom tie ostatné neeliminujem vôbec? No, pretože byť produktívny nie je všetko :).

V zásade sú 3 spôsoby, ako dávam metódu na dídžeja: 

a) hneď ráno ako prvá vec dňa – od začiatku začnem produktívne, povedzme od 6 ráno až do 12, idem nalačno, max. na čajíku / káve a vode, po 6 hodinách už ale pozornosť klesá, vtedy už mám ale všetko hotové, idem sa najesť, až vtedy otváram email, facebook a pokračujem v živote. Najlepšie sa mi to osvedčuje na nekreatívne manuálne veci, kde sa ale potrebujem plne sústrediť a just do it a urobiť to kvalitne (napríklad 7 ľudí čaká na odpísanie na dlhé emaily a treba dať detailné info).

b) celodenná makanica – tu proste viem, že “v stredu XY.XY.XXXX makám celý deň na tomto” – niekedy sa mi stane, že hneď od rána frčím ako ďábel, ale tiež sa môže stať, že sa zobudím úplne bez nálady niečo robiť a tak začnem deň postupne, ale pointa je stále rovnaká, viem, že tento deň je venovaný aktivite XYZ. Možno budem produktívny 12 hodín, možno iba 5, ale viem, že dám maximum daný deň a neprijímam žiadne urgentné veci, messages a podobne. Toto sa mi najlepšie osvedčilo na komplexné projekty, kedy treba byť aj kreatívny, aj vykonávať. Občas makám, potom sa zaseknem, chodím na mieste do koliečka, potom sa zase pohnem. Súčasťou takého dňa sú aj neproduktívne časti, ale finálny výsledok je produktívny a to je to, čo ma zaujíma – napríklad keď si chystám prezentáciu.

c) nočná práca – keď už skončil celý deň, všetci spia, ja som sa cez deň nejako nepretrhol, ale spať sa mi ešte nechce a mám chuť urobiť niečo produktívne. Je to magické, nezvoní telefón, nechodia emaily, nikto nič nedáva na facebook, takže ma to ani neláka checkovať, je tma, ticho a veľmi dobre sa pracuje. Možno potiahnem do 2 ráno, možno do 6 ráno a potom mám rozbombený druhý deň, ale viem, že to za to stálo. Už veľakrát sa mi stalo, že takto za 7 nerušených hodín od 22:00 do 5:00 som napísal jeden brutálny článok, ktorý by som inak písal na 7-krát a dokopy 3-krát dlhšie.

Záver: Nikdy mi nevoňalo mať job od 9:00 do 17:00 od pondelka do piatku, ale skôr robiť rôzne a mať nárazové “akcie” (ako DJ). Ak si tiež ten typ človeka, táto metóda je pre teba! Ak aj máš job od 9:00 do 17:00, stále vieš túto metódu využívať (noc, víkendy), ale je mi jasné, že to nie je easy.

3) Na reťaz

Táto metóda je najlepšia vtedy, ak máš niečo dôležité, na čom potrebuješ makať “hlboko”, ale nie je to urgentné a ani nemáš DDL – napríklad píšeš knihu.

Podstatou je urobiť si kalendár a každý deň, keď splníš minimum (napríklad “1 hodinu nerušene makať na knihe”) tak si urobíš krížik. A postupne ako budú krížiky pribúdať sa z nich stane reťaz a ty hlavne nebudeš chcieť túto reťaz prerušiť, naberieš zotrvačnosť a začneš budovať zvyk.

Táto metóda možno znie, že nie je výhodná, lebo jedna hodina každý deň je možno málo, ale postupne sa tie hodiny nazbierajú a hlavne vybuduješ zotrvačnosť a potom, občas isto príde aj deň, kedy ti bude hodina málo a dobre sa ti bude makať aj 5 hodín vkuse, ale hlavné je to neporušiť.

Túto metódu som testoval už miliónkrát a vždy mala niečo do seba. Možno to nie sú zrovna príklady hlbokej práce, ale beriem to ako dôležité aktivity, takže napríklad som sa tak naučil otužovať (každý deň studená sprcha), meditovať (každý deň meditácia aspoň 10min), zvýšil som si mobilitu, keď som každý deň mal 30min na mobilitu a strečing a podobne.

Jediným negatívom bolo, ak som zistil, že už to robím len preto, aby som nepretrhol reťaz a vtedy som to prerušil. Tu platí, že reťaz je super sluha, ale zlý pán.

Záver: toto môže pomôcť ľuďom, ktorí majú prácu od 9:00 do 17:00 – vyhradiť si každé ráno bez pardónu alebo každý večer pred spaním čas na niečo – vzdelávanie, tréning, plánovanie, vyhodnocovanie, písanie – proste niečo nerušené a dôležité. Efekt môže byť obrovský, tie „hlboké hodiny“ sa za mesiac či rok nazbierajú do nového skillu, napísanej knihy, začatého startupu, naučeného cudzieho jazyka alebo prerobeného domu. Možnosti sú nekonečné, ale ako zješ slona? Postupne :).

4) Na novinára

Existuje niečo také ako “writer’s block” ? Proste, že ak si spisovateľ, že zrazu nevieš o čom písať, alebo ti to proste nejde… Niekto hovorí, že áno, jasné, iní hovoria, že to je blbosť.

Napríklad novinári často hovoria, že to je blbosť. Možno aj preto, že oni sú tak vytrénovaní písať, že jednoducho si to ani nemôžu dovoliť, mať nejaký blok a proste ide im to skoro až samo – kecajú s kolegami pri kávičke, checkujú facebook, aby zrazu všetko vypli, na 2 hoďky zamakali, napísali článok, vydali ho, potom sa zase vrátili na facebook, na kávičku, a zase, 100%tný focus, nový článok.

Musím povedať, že toto mi vždy prišlo ako utópia, pretože s mojou ADHD to málokedy viem, prepínať je pre mňa peklo, som veľmi vyrušiteľný, potrebujem sa do tej práce zahĺbiť a radšej robiť dlhšie.

Moja Janka je v tomto ale king a aj preto má podľa mňa taký úspešný blog. Proste, my ráno sedíme, popíjame kávičku a potom si povieme, že “OK, ideme pracovať?”, dohodneme sa, že áno, a jej trvá 5 sekúnd, aby sa dostala do plného pracovného módu, kým ja ešte chodím 15min do kruhu a rozmýšľam kde začať :D Proste prepnúť z chillu do hlbokej práce mi trvá, ona to dá za sekundu.

To isté aj počas cestovania alebo proste hocikedy – bum, 15min okno medzi aktivitami, ona vytiahne noťas a 15min je 100%tne sústredená, napíše článok, potom ho zase zaklapne a je späť. Ja za tých 15min viem, že ani nemá zmysel niečo začínať :).

Občas sa to stáva aj mne, že viem veľmi dobre prepínať a totálne sa focusovať, striedavo na jednu prácu, na inú aktivitu, atď, ale tu sú pravidlá:

a) Musím byť v stave flow. Robiť veci, ktoré ma bavia, ako celok, je to dostatočne náročné, ale aj ma to baví a využíva moje silné stránky. Napríklad keď je nejaká konferencia, viem rečniť, hneď za tým ísť v backstage riešiť veci, potom ísť urobiť pár telefonátov, zase niečo vybaviť, dať si vychillovaný obed, zase naspäť… To je flow.

b) Nesmiem byť obklopený rozptýleniami. Ak viem, že potrebujem prepínať a byť efektívny, tak ideálne nič nesmie zvoliť, pípať, blikať, ani nijako inak priťahovať moju pozornosť. Inak som ako šteňa, ktoré beží všade, kde počuje hrkálku.

c) Musí ísť o veľa. Ak nie je k dispozícií a) ani b), stále viem ísť ako mašina, keď proste nemám inú možnosť. Časový tlak, vysoká stávka v hre, vtedy frčím. Ale to je skôr z núdze ako z vlastnej vôle a nevýhodou je, že keď to opadne, cítim sa mentálne vyžmýkaný ako citrón a moja CNS mi hovorí, že teraz pre zmenu sa jej nič nechce… ? takže niečo za niečo.

Záver: Čo sa týka produktivity, táto metóda je podľa mňa naj, lebo ti dáva mrte flexibility. Ak vieš, že si bloger a treba písať pravidelne a kvalitne, tento skill je esenciálny. Ale buď ho začneš trénovať a postupne si ho vypracuješ, alebo sa zmier s tým, že predchádzajúce 3 spôsoby asi zaberú lepšie.

BONUS

Toto boli 4 spôsoby. Na každý poznám niekoho, komu vyhovuje práve ten jeden. Mne najviac vyhovuje ten na dídžeja, možno 90% hlbokej práce vytvorím vďaka nemu, zvyšných 10% sa rozloží na tie zvyšné 3 v rôznych formách…

Tu sú bonusy, ktoré boli tiež v knihe Hlboká práca, opäť aj s príkladmi z mojej praxe.

B1) Vytvor si rituál

Do hlbokej práce sa oveľa lepšie dostáva, ak máš rituál. Napríklad, že si urobíš obľúbený čaj, upraceš stôl a na bielu tabuľu si spíšeš akčný plán. To ťa dostane do “hlbokého módu” a ideš.

Pre každého môže byť iný rituál, dôležité je, aby fungoval. Čo na mňa najlepšie funguje je 7-krokový rituál, ktorý ani tak nie je o tom, že kde-kedy-ako, ale funguje. Tu ti dávam copy-paste z môjho evernotu:

1. Definícia úlohy. ČO chceš urobiť. Dokedy je DDL. Zadefinuj to jasne! 

•ak to nemá jasný výsledok, tak čo najviac popíš, čo budeš robiť.

2. Big Picture. PREČO to chceš urobiť? Zapadá to do tvojej vízie? 

•ak nevieš, prečo to ideš robiť, možno stojí za zváženie proste to nerobiť.

3. Najlepšia alternatíva. To AKO to chceš dosiahnuť je ten naj spôsob a podľa 80:20 nie je nič lepšie.  

•ak nie, tak to urob efektívnejšie (prípadne deleguj) a tú starú úlohu buď preplánuj na inokedy alebo ju nahraď novou.

4. Prítomný okamih. Si v prítomnom okamihu? Nemáš na mysli ďalšie 4 úlohy a v hlave bordel? 

•ak hej, tak sa ukľudni, sprav si nápoj, daj si meditáciu, buď tu a teraz. Ak máš na mysli ďalšie úlohy, tak si ich naplánuj, nech vieš, že ti to nehorí za chrbtom, ale vieš čo kde kedy.

5. Nie je cesta späť. Aký je trest ak to nedáš? 

•Trest musí byť nepríjemný a nemôžeš sa z neho vedieť vyvliecť, inak to nebude pôsobiť.

6. Nepriestrelné okolie. Okolo teba nie sú žiadne rozptýlenia. Vypnutý telefón, vypnutý net (alebo bloknuté stránky), oznámené ľuďom, že nech ťa nerušia, proste dokonalé podmienky. 

•ak nie, musíš mega sprísniť trest.

7. Nakopni sa a poď. Zopakuj si svoje silné stránky, spomeň si na prípad, kedy si zažiaril! 

•Musíš byť v nahajpovanom stave keď ideš do toho!

Výsledok (final checklist):

•Vieš presne, čo ideš urobiť a dokedy. V akej forme a bez pochýb vieš, že „áno, toto je finálne stav.“

•Presne ti to zapadá do tvojho života a nie je nič lepšie, čo môžeš teraz robiť namiesto toho.

•Si v prítomnom okamihu, máš jasný focus, negatívnu motiváciu a perfektné podmienky

•Máš vnútornú energiu, drajv, zrýchlenie, nič ťa nebrzdí, IDEŠ NA TOOOOOOOOOOOOOO!!!!

B2) Veľké gesto

Táto metóda hovorí o tom, že urobíš niečo veľké, čo spôsobí, že zrazu si tú hlbokú prácu začneš oveľa viac vážiť.

Niekto to robí tak, že si zaplatí izbu v hoteli, len aby tam prišiel a pracoval. Izba v hoteli nie je lacná záležitosť, preto toto gesto pomôže oveľa viac sa sústrediť.

Alebo jeden týpek si všimol, že počas lietania je vždy vysoko produktívny, lebo proste nemá kam ísť, iba sedieť a písať. A tak si kúpil spiatočnú letenku do Tokya do biznis triedy za 4000€, letel poldňa, počas neho celý čas písal, v Tokyu si dal na letisku espreso, nasadol naspäť do lietadla a letel späť a opäť písal. Hovoril, že tých 4000€ sa mu vrátilo niekoľkonásobne, lebo makal na niečom totálne dôležitom.

Čo robím ja sú menšie gestíčka, napríklad idem do zámerne drahej kaviarne, kde potom aj jem, popíjam kávičku a vodu. Viem, že tam nechám 20-30€ za možno tých 6 hodín. Ale vieš ako efektívne sa mi pracuje? Asi nikto nechce vyhodiť 30€ za to, aby checkoval facebook :).

B3) Nájdi si parťáka

Zvyčajne platí, že ľudia sa navzájom rozptylujú. To ale neplatí vtedy, keď obaja pracujete na tom istom. Má to synergický efekt, lebo sa navzájom držíte preč od facebooku a rozptyľovania. Akoby prítomnosť toho druhého pôsobila ako dozorca nad tým, že sa budeš sústrediť a nie flákať.

Myslím, že som to už v nejakom článku spomínal, ale takto som zmákol dve skúškové obdobia na Univerzite Martina Luthera v nemeckom Halle. Tam to funguje tak, že všetky skúšky sú v jeden týždeň a máš mesiac na to, aby si sa systematicky učil, začať sa učiť keď je deň pred skúškou by nestačilo.

No a tak sme sa dohodli so spolužiakom Dodom, že každý deň sa stretávame o 13:00 a že potiahneme do 22:00-23:00 podľa energie. Do obeda každý robil čo chcel, ja som si šiel zacvičiť, emaily, facebook, blbosti, spravil som si obed, ale poobede sme nad tým sedeli a navzájom sa odháňali od youtube, facebook a podobne. Ak by sme to mali dávať sami, myslím, že by sme sa tie finančné nemecké veci učili ešte doteraz ?

Záver: tieto 3 bonusové metódy sa prelínajú s tými 4 hore, napríklad môžeš zvoliť combo 2+B3, čiže na dídžeja s kamošom, alebo 4+B1 (na novinára, s rituálom). Cieľom je stále to isté – NÁJSŤ SI TO, ČO TI FUNGUJE.

SUPERBONUS

Ak skúšaš rôzne spôsoby a rôzne bonusy a možno tam stááále niečo chýba, aby to bolo top, skús ešte jednu z týchto vychytávok:

SB1) TOTAL RECALL

To znamená, že sa nesnaž eliminovať malé haluze (facebook, instagram, youtube), ale namiesto toho sa zameraj na to, aby si si našiel takú brutálnu aktivitu, že proste tá tieto malé blbosti vytlačí sama. Takže ak stále nevieš byť produktívny, možno iba nemakáš na niečom tak veľkom, že pri tom zabúdaš checkovať, čo sa deje okolo teba.

SB2) SCOREBOARD

To znamená, že si sleduj skóre. Čokoľvek robíš – ak píšeš, znač si, koľko slov máš napísaných, alebo aspoň jednoducho, znač si, koľko hodín hlbokej práce dávaš. Je to magické a pritom jednoduché – akonáhle sa počíta skóre, v každom sa preberie hráč a snaží sa vyhrať. Kreativite sa medze nekladú, ale opäť, ako pri reťazi, scoreboard je tvoj sluha a nie tvoj pán.

SB3) DOZORCA

Poslednou vychytávkou je nájsť si nejakú “dozornú radu”, ktorej sa budeš zodpovedať. Môže to byť pracovná porada každý piatok, môže to byť facebook skupina, mentor alebo verejný záväzok spojený s verejným reportovaním – akonáhle vieš, že niekto sa pozerá, tak sa snažíš viac.

Bude aj superhypermegabonus?

hehe, už nie ? Myslím si, že superhypermegabonus je každé opatrenie, ktoré ti proste funguje. Môže to byť totálna blbosť alebo veľmi prešpekulovaná metóda, stále platí jedno – na konci dňa / roka / života je dôležité, čo si dosiahol a nie, koľko ti to zabralo času alebo akými metódami si to dosiahol. V prvom rade treba poznať samého seba a nájsť to, čo funguje.

Možno niekto nad takouto literatúrou zameranou na produktivitu ohŕňa nosom, pretože pozná veľa ľudí, ktorí vkuse iba čítajú a stále len prokrastinujú, pritom proste to treba robiť a basta. Súhlasím s tým druhým – treba veci hlavne robiť, to je základ, ak je niekto leňochod, hacky a triky ho nezachránia. Ale každý potrebuje občas poradiť, vyskúšať niečo nové, testovať, skúšať, optimalizovať.

Je to nikdy nekončiaci proces, aj ja ešte dodnes opakujem veľa chýb, ktoré by som už v teórií robiť nemal, keď mám toľko načítané, ale nikto nie je dokonalý a poradiť niekomu sa dá aj bez toho, aby som dokonalý bol. Príde mi to správne a efektívne.

ps: Ak máš taktiky a metódy, ktoré ti fungujú, budem rád, keď obohatíš tento článok tak, že ich pridáš dole do komentárov.

Cheers!

Zdieľať tento článok

--------------------

Čauko, ďakujem za dočítanie článku až do konca, si super! Mám pre teba ponuku, čo tak dostávať všetky moje nové články priamo na tvoj email? Nič to nestojí, 100% žiadny spam a z odberu sa dá hocikedy odhlásiť.

5 Comments

  1. Pekné Michal… :-) Vybral som si opäť to svoje a Tvoj článok ma donútil trochu vylepšiť svoju nástenku na ktorú mi padá zrak každý deň.

    Pridám jednu svoju vec: Pokiaľ si vyhradzujem veľké časové okno (4-6 hodín) tak si dopredu zariadim všetky veci, ktoré by ma donútili odchádzať od stola a prerušovať prácu. Čiže všetko čo budem potrebovať a na dosah ruky – voda, jedlo, vreckovky (ideálne by bolo aj WC :-D ). Viem, že je fajn raz za hodku sa prejsť prípadne si zacvičiť, ale keď je človek „pohrúžený do úlohy“ tak niekedy proste neriešim ani tieto veci.

    Pred výberom činnosti zo zoznamu „TO DO“ sa rozhodujem pomocou otázky – „Ktorú činnosť budem robiť, aby tie zvyšné boli ľahšie alebo nepodstatné?“ (Už neviem či to je od Tracyho / Ferrissa alebo Burcharda?) – jednoducho prestanem sa potom chvátiť, ale užívam si, že zabíjam viac múch jednou ranou.

    Nabudúce v meste rozhodne skúsim aj to veľké gesto! :-D

    Reply
    • Maťo super, dikes za doplnenie a som rád, že sa páčilo. veľmi dobrý point, pripraviť si všetko vopred. Napr. naplánovať si, že celý deň budeš makať z domu, ale potom zistíš, že máš prázdnu chladničku, nie je moc výhra :) A to s tou „jednou vecou“ som tiež počul u Tima Ferrissa a volám to LEAD DOMINO, teda ktorá kocka domina keď spadne, ostatné pôjdu akoby „samé“… cheers :)

      Reply
  2. super článok:) Ja teda na klasické motivačné kecy nie som, ale mám pocit, že už som sa po toľkých článkoch naladila na tvoju vlnu.
    Myslím, že som tiež Dj typ, hoci si to prispôsobujem momentálnemu stavu. Keď cítim, že to nepáli tak, ako zvyčajne, tak prestanem, aj keď som si naplánovala na niečom pracovať. Lebo to nemá zmysel. Keď je veľmi zle, tak volím formu mnícha- vypínam mobil, nech som preč od celého online sveta. A som definitívne rituál človek. Potrebujem piť čaj a vždy si veci dopredu naplánovať na papier, aby som vedela, kedy čo potrebujem spraviť a mala tak prehľad o reálnej situácii.Odfajkovanie splnených cieľov je potom veľké zadosťučinenie :D A trik s kaviarňami je moja obľúbená voľba. Človek si 2x rozmyslí, či bude scrollovať facebook alebo robiť to, čo má.

    Reply

Leave a Comment.